Johann Tinctor (okolo r. 1405/1410–1469)

Teológ Johann Tinctor (Johannes Tinctoris; Jean Taincture), ktorý sa narodil a zomrel v Tournai v južnom Holandsku, patrí medzi najdôležitejších raných prispievateľov k zasadeniu a rozrastaniu sa hlavných prvkov novej, učenej vedy o démonologickom čarodejníctve v rámci hraníc súčasného Belgicka. Bol bývalým profesorom, rektorom a dekanom Fakulty slobodných umení v Kolíne v dobe približne od roku 1440 až 1460 a po roku 1456 aj kanonikom v Katedrále Notre Dame v Tournai. Niekedy okolo roku 1460 napísal krátke pojednanie s názvom Contra sectam Valdensium (Proti sekte Valdenských) , v kontexte známeho procesu z roku 1459 zameranom proti Valdenským v mestečku Arras. Tinctorova kniha je taktiež známa pod odlišným názvom Speculatio in secta Valdensium (Úvaha o sekte Valdenských).

Tinctor vo svojom traktáte vehementne zaútočil na zločin démonického kúzelníctva, ktorý on charakterizoval ako ešte horší než oddanosť pohanstvu, heréze alebo islamu. Pojednal o zločinných silách Diabla a popísal aktivity (vrátane maleficium—škodlivej mágie) konané Valdenskými v mene Satana. Podľa Tinctora, Diabol nielenže dokáže konať mágiu pomocou hadov, dažďa, vetra a búrok, ale dokázal taktiež otvárať zámky, uvádzať ľudí do pokušenia a tak ďalej. Tinctorove dôkazy týchto zločinov pochádzali z procesov v Arrase, kde boli ako čarodejníci a čarodejnice na hranici upálení 15 ľudia po tom čo pripustili, že sa zúčastnili obscénnych čarodejníckych sabatov, klaňali sa a prinášali tam obety čiernemu capovi.

Tinctorov traktát sa počas nasledujúcich desaťročí stával čoraz vplyvnejším. Vieme o piatich latinských rukopisoch Speculatio a ďalších štyroch vo francúzskom preklade. Obaja, vojvoda Filip Dobrý z Burgundska (vládol v rokoch 1419–1467) ako aj dôležitý humanistický patrón z Bruges, Lodewijk van Gruuthuse (okolo roku 1422–1492), vlastnili iluminované kópie francúzskeho rukopisu, nazvaného Sermon contre Vaudois (Kázanie proti Valdenským), vo svojich obrovských knižniciach. Ich rukopisy obsahovali miniatúru, v ktorej sa dajú zbadať niektoré démonologické motívy: človek v kľačiacej pozícii bozkáva zadok capa, zatiaľčo na pozadí miniatúry sa nachádzajú lietajúci muži a ženy, sediaci na monštruóznych beštiách. O niekoľko rokov neskôr okolo roku 1477 známy tlačiar z Bruges, Colard Mansion, Tinctorov traktát vytlačil. Po tomto tlačenom znázornení Valdenských ako organizovanej sekty demonologických čarodejníc čoskoro  nasledovali pravidelne sa konajúce procesy vo francúzsky hovoriacich častiach južného Holandska, kde označenia vauderie (herézy Valdenských) a sorcherie (kúzelníctva) boli nerozlíšiteľnými synonymami. Tinctor poskytol účinnú asistenciu pri uchytení a rozširovaní nového “kumulatívneho” konceptu čarodejníctva vo svojom regióne.

Dries Vanysacker

Použitá a odporúčaná literatúra:

Balmans, E. 1979. “Il ‘Traicté de Vauderie’ di Johannes Tinctor.” Protestantismo 34: 1–26.

Tinctor, Jean. 1999. Invectives contre la secte de vauderie. Edited by Emile Van Balberghe and Frédéric Duval. Tournai: Archives du Chapitre Cathédrale.

Van Balberghe, Emile, and J. F. Gilmont. 1979. “Les théologiens et la “Vauderie” au XVe s.: A propos des oeuvres de J. Tinctor à la bibliothèque de l’abbaye de Parc.” Pp. 2: 393–411 in Miscellanea codicologica Fr. Masai dicata. Edited by Pierre Cockshaw, M. C. Garrand, and Pierre Jodogne. Ghent: Story-Scientia S.P.R.L.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s