Ako pápež neexkomunikoval kométu

Všeobecne sa vie, že ľudia ktorí žili pred dobou osvietenstva boli beznádejne poverčiví. Verili napríklad že “zvláštne” úkazy na oblohe sú neblahé znamenia, poukazujúce na to, že podobne záhadné udalosti sa uskutočnia čoskoro aj na zemi. Najpresvedčivejším príkladom tejto povery bol nebeský úkaz – zjavenie sa kométy – ktorú neskôr nazvali podľa astronóma Edmunda Halleyho, ktorý vypočítal jej eliptickú dráhu v rámci Slnečnej sústavy, v r. 1456. Keď začali Turci obliehať Belehrad, bola stále viditeľným objektom na vtedajšej nočnej oblohe, takže sa kresťanský svet obával, že toto zlé znamenie na nebi ma nejakú spojitosť k nadchádzajúcej osudovej bitke s nepriateľmi Kristovho kríža – Turkami. Halleyho kométa údajne tak nahnevala pápeža Kalixta III., že sa odhodlal pristúpiť k drastickému opatreniu: exkomunikoval ju.

Celé desiatky rokov sa táto historka opakovala ako príklad ako absurdné a poverčivé je náboženstvo, najmä ak sa porovná s vedou. Carl Sagan sa na ňu odvolával vo svojej knihe o kométach (Komety – Tajemní poslové). Ale samozrejme už asi viete, kam s tým mierim: v skutočnosti to bolo s kométou všetko inak. Príbeh, zdá sa, bol spopularizovaný známym francúzskym fyzikom Pierrom Simonom Laplaceom na konci 18. storočia; Laplace ju nadôvažok zjavne prebral z traktátu Bartolomea Platina, renesančného spisovateľa-historika z 15. storočia, s názvom Vita Pontificum. V článku z Katolíckej encyklopédie o Platinovi sa nachádza aj svedomito preložený relevantný text:

Vlasatá a ohnivá kométa žiarila na oblohe niekoľko dní, keďže učenci predpovedali veľkú pohromu, nedostatok jedla alebo inú veľkú katastrofu, Kalixt nariadil, aby sa po niekoľko dní konali prosebné modlitby, a tým sa odvrátil hnev Boží, takže ak hrozí ľudstvu nejaká pohroma, mala by sa úplne obrátiť proti Turkom, nepriateľom Kristovho mena. Rovnako rozkázal, aby sa napoludnie rozozneli zvony ako signál pre všetkých veriacich a tak pohli Boha svojimi úpenlivými prosbami a pomohli so svojimi modlitbami tým, ktorí boli zhromaždení v trvalej vojne proti Turkom. 

A teraz je tu niekoľko vecí, ktoré si treba hneď všimnúť. Poprvé, neexistuje tu zmienka o pápežovi, ako exkomunikuje kométu. Po druhé, aj keď pápež naozaj vydal bulu, povolávajúcu ľudí k modlitbe a aj keď sa Halleyho kométa ukázala na oblohe v rovnakom čase, neexistuje tu žiadna zjavná spojitosť medzi týmito dvomi udalosťami. Bula dokonca ani kométu nezmieňuje. Platina iba spojil dve navzájom nezávislé udalosti dokopy, bez zjavného logického súladu. Laplace prevzal Platinov opis a naznačil, že Kalixt chcel exorcizmom vyhnať Halleyho kométu – a ja si nemôžem pomôcť, ale čudujem sa tomu, či to myslel ako metaforu. Bez ohľadu na to čo si o tom myslím ja je ale zjavné, že ďalší autori tento príbeh prevzatý Laplaceom zobrali doslovne a zamenili sloveso “exorcizovať” za “exkomunikovať”, keďže zrejme podľa nich aj tak obiva náboženské výrazy znamenajú takmer to isté. Posledný odstavec článku o Platinovi z wikipedie je o tomto vývoji veľavravný. Samozrejme niet pochýb o tom, že existovali vtedy ľudia, ktorí si mysleli, že Halleyova kométa ma niečo dočinenia s obliehaním Belehradu. A tu je aj to povestné “zrnko pravdy” v celom príbehu. A pre toto sa dá veľmi dobre predstaviť, že ľudia v 15. storočí boli vo všeobecnosti viac poverčiví než sú ľudia v súčasnosti. Ale napriek tomu tu je stále astrológia a s ňou spojenými každodennými horoskopmi v novinách a časopisoch. Čo však mňa oveľa viac zaujíma je to, že ako ľudia, ktorí sami o sebe vyhlasujú, že sú skeptici, sa vedia “nájsť” v tak smiešnom príbehu ako je tento. Carl Sagan bol bez akýchkoľvek pochýb skvelý muž. Ale aj on nekriticky opakuje túto vymyslenú klebetu, aby tým ukázal akí sú iní ľudia ľahkoverní. Osobne si myslím, že neexistujú žiadni skutoční skeptici.:) Ľudia spochyňujú len tie veci, ktoré chcú, aby boli spochybnené. Napríklad vo svojej knihe s názvom My Life without God, (slov.”Môj život bez Boha”) William Murray popisuje ako jeho matka Madalyn Murray O’Hair veľmi rada rozprávala skupine ateistov, že náboženski založení ľudia boli tak hlúpi, že až do 19. storočia si nik z nich nevšimol, že sex vedie k tehotenstvu. Je veľmi ťažké bez zdržania od smiechu, o tomto čo i len písať, ale zástup skeptikov jej túto povedačku zhltlo aj s navijákom…:) Samotná pani O’Hairová navštevovala špiritistické seansy a verila, že sa môže rozprávať s mŕtvymi. Murray o tomto napísal, že pokiaľ vie, jeho matka sa nikdy nepokúšala o zmierenie tejto jej záľuby s presvedčením, že neexistuje posmrtný život. Skepticizmus, s akým ona a jej obdivovatelia pristupovali k náboženstvu nebol zjavne vnútorne konzistentný.

Pointou tohto všetkého je, že by sme mali pristupovať skepticky aj k vlastnému skepticizmu. Dôvod, prečo sa taká vysokovzdelaná a inteligentná osobnosť akou bol bezpochyby Carl Sagan stala obeťou prílišnej dôverčivosti k takej za vlasy pritiahnutej historke ako je pápež exkomunikujúci kométu je pretože to zapadalo do jeho pohľadu na povahu vedy, povahu náboženstva a ich vzájomného vzťahu. Madalyn Murray O’Hair a jej nasledovníci úplne pohŕdali náboženstvom a veriacimi, takže akékoľvek tvrdenie, ktoré ospravedlňovalo tento postoj, a nezáležalo na tom aké bolo bláznivé, bolo pre nich prijateľné.

Ja mám rozličné predsudky: Som skeptický k tvrdeniu, že veda a náboženstvo sa navzájom vylučujú. Toto zo mňa robí náchylného prijať historky, ktoré ako sa zdá, upevňujú tento predsudok bez toho, aby sa im dostalo rovnakej úrovne kritickej analýzy, ktorú som ukázal pri historke, ktorá mu odporuje. Musím teda čo najviac skúmať samého seba, aby som zistil, aké sú moje predsudky a ako môžu ovplyvňovať moje presvedčenie.


Ad:Prenasledovanie bosoriek je ovocím osvietenstva

Dnes som si so záujmom prečítal článok Pavla Martinického s názvom NÁZOR: Pavol Martinický o náboženských a ateistických vojnách. V ňom sa pokúša pomocou niekoľkých argumentov nájsť adekvátnu odpoveď na obvinenia ateistov a skeptikov o kresťanstve ako pôvodcovi náboženských vojen či honov na bosorky.

Aj keď chápem autorovu nechuť a ponosy na ateistov, ktorí pri každej príležitosti, ktorá sa naskytne, chcú “odvrátiť pozornosť” od merita veci diskusie poukazovaním na “obete organizovaného kresťanstva”, preto však nesmie skĺznuť do podobnej snahy o “očierňovanie” histórie sekularizácie Európy v pozitívnom slova zmysle. Pretože osvietenstvo, ktoré pán Martinický neslýchane ahistoricky a zavádzajúcim spôsobom obvinil z údajného splodenia dejinného fenoménu s oprávnene negatívnou konotáciou, akým je prenasledovanie bosoriek práve tomuto dobovému “masovému šialenstvu” veľmi účinne a hlavne nekompromisne zabránilo. Ak treba hľadať príčiny tohoto negatívneho javu, treba predovšetkým upriamiť pozornosť aj do vlastných radov. Ako píše medievalistka-katolíčka Sandra Miesel, hoci katolíci neboli jediní vinníci tohto dobového šialenstva, nesú ťažké bremeno zodpovednosti za túto tragédiu. Katolícki teológovia a sudcovia boli pôvodcami démonologických “teórií” o čarodejníckom sabate, lietaní v povetrí a sexuálnych orgiách s diablom. Katolícki klerici a laici tieto idey voviedli do “praxe”. Dokonca takí kanonizovaní svätci, ako bol sv. Bernardín Sienský, pápež sv. Pius V. a sv. Karol Boromejský spôsobili, priamo či nepriamo, smrť niekoľkých “bosoriek”. Preto odporúčam autorovi nespoliehať sa príliš na apologetické prokatolícke zdroje typu Woodsa, ale naozaj študovať dobové pramene, ktoré sa nachádzajú v publikáciách mnohých odborníkov na čarodejnícke procesy ako je Rita Voltmer, Wolfgang Behringer, Brian Levack, Robin Briggs či mnou už vyššie spomínaná Sandra Miesel. Nemali by sme však na polemiku a konfrontáciu, ponúkanú ateistickými protivníkmi, najmä tzv. sekulárnymi humanistami, a súhlasím v tom s autorom, niekedy aj demagogické tvrdenia o “čiernych kartách” Cirkvi, odpovedať rovnako zavádzajúcimi a jednostrannými tvrdeniami o osvietenstve, ako o niečom negatívnom. Osvietenstvo prinieslo mnoho vzácnych plodov, ako empirizmus či racionalizmus, a dalo základ súčasným konceptom občianskej slobody a rovnosti, demokracie, pokroku a ľudských práv, na ktorých stojí aj naša postkresťanská doba. Preto nesúhlasím s autorom v tom, že osvietenské idey egalité, fraternité et liberté boli “stelesnené” v krvavom kúpeli VFR. Pretože toto evokuje podobné skratkovité klišé o križiackych výpravách a náboženských vojnách ako o fenoménoch výhradne stojacich na myšlienkovej báze kresťanského “miluj blížneho svojho, ako seba samého”, v ktorej je aj zahrnutá dokonca povinnosť milovať svojho nepriateľa a modliť sa za tých, čo kresťanov “prenasledujú ohňom a mečom.” Je to prevrátenie a zrada týchto hodnôt, nie ich autentické nasledovanie. A rovnako je to aj s osvietenstvom a krvavými zrážkami počas VFR. Na záver môžem pripomenúť, že na tomto blogu som čo to uverejnil dávnejšie, a kde si môžu prípadní záujemcovia o vznik, skutočné príčiny honu na bosorky a jeho zánik práve vďaka osvietenstvu prečítať dlhší článok o tejto problematike z pera historičky Rity Voltmer. Úplne sa stotožňujem s názorom diskutéra vlcik, ktorý na spomínanom portáli postoy.sk k predmetnému článku napísal o i. toto:

“Iste je nutné dávať veci na pravú historickú mieru, ale tiež je nutné veci priznať, vyznať a prosiť o odpustenie. Veľkým príkladom v tomto môže byť blahoslavený Ján Pavol II.”