“Historik” Luigi Cascioli

Tento krátky článok je oneskorená reakcia na diskusiu k téme historicity samotnej postavy Ježiša Krista, ktorá sa “strhla” na stránke vybrali.sme.sk. V prvom rade, na rozdiel od toho, čo tvrdia sekulárni humanisti na svojej stránke ku knihe Favola di Christo (Bájka o Kristovi), Luigi Cascioli nie je oficiálne žiadny historik, jeho najvyšším vzdelaním je stredná škola, ktorú absolvoval v rodnom meste Bagnoregia, a môže sa pýšiť nanajvýš s maturitným vysvedčením v odbore poľnohospodárstvo. Neskôr Luigi pracoval v zahraničí ako stavebný robotník a po dobu troch rokov navštevoval kňazský seminár. Nikdy v skutočnosti nedosiahol formálny titul historika.

Ale čo vieme o tejto jeho knihe? Je zrejmé, že o tejto knihe sú správne tieto tri body:

1. Kniha zjavne nebola publikovaná v žiadnom svetovom renomovanom vydavateľstve.

2. Kniha sa nedá zakúpiť cez žiadny rešpektovaný internetový knižný portál ako sú Barnes and Noble, Borders alebo Amazon.com.
3. Kniha nie je kriticky recenzovaná v žiadnom prestížnom a karentovanom historickom časopise. (Tento posledný bod by mali zobrať jasne na vedomie hlavne tí ľudia, zväčša svetskí humanisti, ktorí namietajú, že Inteligentný dizajn nie je vedou, pretože knihy a eseje s touto tematikou nie sú kriticky recenzované v karentovaných odborných časopisoch, keďže kniha je zjavný podvod, aby tak boli konzistentní.)

Takže čo si máme s touto knihou počať? Malo by sa na ňu prihliadať ako na akúkoľvek ďaľšiu akademicky hodnotnú knihu, ktorá si skutočne zaslúži našu pozornosť? Osobne si myslím, že nie a napíšem aj konkrétne vecné výhrady k jej obsahu.

Vyhlásenia, hodné “povšimnutia”

Aby sme získali komplexný obrázok o tejto knihe, jej pôvode a účel, osobne si myslím, že sa treba na tento “zjav” pozerať vo svetle takých prehlásení z jeho webstránky, ako je nasledujúce, nachádzajúce sa v jeho Otvorenom liste Vatikánu:

Odteraz otvorene deklarujem a vyhlasujem vojnu. Na jednej strane ste vy, s tým vaším svedomím a spoločenstvom veriacich a svätcov a na druhej strane ja s mojim svedomím, s mojou knihou “Bájka o Kristovi” a spoločenstvom martýrov, ktorých predstavujú všetky vaše obete z minulosti, ako Židia, Moslimovia, heretici a čarodejnice, spolu s nimi sú spojené obete súčasnosti a to tie, ktoré sú denne zabíjané vaším tmárskym generátorom hladu a chorôb. Všetko sú to obete, s ktorými sa spájam v pokriku: “Choďte do pekla! Prekliati bastardi!”

Pre mňa je zrejmé, že tu máme (resp. sme mali, pretože Luigi Cascioli podľa talianskej stránky o ňom v otvorenej encyklopédii wikipedia, zomrel dňa 15. marca 2010:()
) dočinenia so zatrpknutým starým pánom, ktorý má príliš veľa voľného času v rukách, posielajúcim hromy blesky a používajúcim invektívy proti Bohu na podporu svojich neuveriteľných pohľadov v rámci jeho vlastného “nevyvrátiteľného” výskumu. Vo všetkej úprimnosti, jeho spisy uvedené na stránke sa čítajú ako spisy mnohých ďalších bláznivých ctiteľov konšpiračných teórií.
Samozrejme, keďže je známe, že dokonca aj pokazené hodinky sa dvakrát za deň nemýlia, tak je otázne, či existuje akýkoľvek rozumný dôvod myslieť si, že by mohol nejakou náhodou dospieť k pravde. V tomto ohľade by sa malo poukázať na pár vecí. Takto znie jeho sťažnosť:

Postava Ježiša Krista bola vo všeobecnosti vykonštruovaná podľa istého Jána z Gamaly, syna Júdu z Gamaly, známeho ako Galilejčan, je nezvratne podložený takým množstvom dôkazného materiálu, ktorý nezvratne odstraňuje akékoľvek pochybosti o falzifikátoch vytvorených kompilátormi Evanjelií.

Údajná zámena identity

Jedným z dôkazov, ktoré poskytuje je miesto, kde sa sa nachádza Nazaret. Slovami jednej z jeho obžalôb:
Nepopierateľne známy ako Ján z Gamaly? Zábavné, ale nemyslím si, že akákoľvek z historických kníh, zaoberajúcich sa predmetnou dobou zmieňuje Jána z Gamaly, už tento fakt znamená, že je “nepopierateľne známe”, že on bol základom pre Ježiša z Nazareta. Pri jednoduchom vyhľadávaní na webe som okrem spisov p. Cascioliho a správ o ňom a jeho ľahkovážnom súdnom spore nenašiel žiadnu zmienku o Jánovi z Gamaly. Takže na akom základe on tvrdí, že to je “nezvratný” dôkaz?
Všetky štyri kanonické Evanjeliá tvoria pomenovania, prívlastky Nazaritský (Nazarejský) z názvu mesta Nazaret a potvrdzujú, že to bolo mesto kde Ježiš vyrástol a študoval počas svojho tridsať rokov trvajúceho života, ktoré predchádzalo jeho kazateľskej misii. To jest z Nazareta a z tohoto budeme môcť získať konečný dôkaz, ukázať, že Ježiš je v skutočnosti Ján. Keď si pozorne všimneme, ako sa toto mesto v evanjeliách popisuje, je to úplne odlišné od toho, akým v skutočnosti bolo. Prečo bolo mesto Nazaret umiestnené na rovine ďaleko od Galilejského mora popísaného v Evanjeliách ako vystavané na kopci, z ktorého je výhľad na jazero?
Odpoveď je jednoduchá. Mesto na kopci, z ktorého je výhľad na jazero je skutočným mestom, kde podľa tradície žil Mesiáš a ktoré popisujú evanjeliá, zatiaľčo mesto nachádzajúce sa na rovine štyridsať kilometrov od Galilejského mora je tým, ktoré falzifikátori využili nato, aby ospravedlnili prečo sa nazýval Nazaritský.
V skutočnosti je odpoveď ešte jednoduchšia — dôvod prečo je mesto Nazaret popísané v evanjeliách ako vystavané na kopci s výhľadom na jazero je pretože bolo lokalizované na kopci, lenže evanjeliá ho nepopisujú s výhľadom na jazero. Povedzme si niečo o ňom a jeho geografii.
Malé mesto Nazaret sa nachádza na južnom cípe libanonského pohoria, na hrebeňoch ktorého končí pláň Esdraelon. Mesto je postavené na trojuholníkovom pôdoryse približne 1200 stôp nad Stredozemným morom, s výhľadom na južnú rovinu. Okolité kopce dosahujú výšky až 1610 stôp a 5 míľ východne od neho sa nápadne týči hora Tábor, s výškou 1930 stôp. Plošina sa nachádza na juhovýchodnej časti horského chrbátu, ktorý náhle spadá južne do nižšie položenej planiny.
Majúc zistené, že Nazaret je, ako sa píše v Biblii, v horách, na akom základe p. Cascioli argumentuje, že ležal na jazere? Tu je jeho vysvetlenie (prepáčte jeho dĺžku, ale chcem rozviesť jeho argumentáciu v úplnosti, aby som ukázal že sa ho nesnažím nesprávne interpretovať):
Vo vzdialenosti 1 míle južným smerom od Nazaretu táto oblasť obkolesená kopcami náhle končí v dvoch malých vrcholoch, ktoré strmo padajú nízko do roviny. Nad mestom sa nachádza niekoľko skalnatých podloží, na jednom z nich sa nachádza útes vysoký viac než 40 až 5O stôp. Západný vrcholok sa nazýva Jebel el Qafesh alebo Vrch priepasti a sú to tieto útesy, kde Nazarejci by mohli zhodiť mladého Ježiša.
Marek tiež pripomína (Kap. 3-4): “…Šiel za ním veľký zástup prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil…Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu…Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť…Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať.” Potom, čo vysvetlil kto sú jeho skutoční príbuzní, “…opäť začal učiť pri mori…”
P. Cascioli robí niekoľko závažných chýb. Poprvé, Nazaret bol vzdialený iba 15 míľ (tj. 24 kilometrov) od Galilejského mora — čo je približne tri hodiny cesty pešo. Podruhé, pán Cascioli nesprávne používa zachované pramene o Ježišovi. V Matúšovi, verše 13,53-54 v žiadnom prípade neodkazujú na more alebo loďky či rybárov. Matúš 14 nehovorí, že Ježiš opustil Nazaret ľodkou, ale iba to, že sa “odobral” odtiaľ, kdekoľvek sa nachádzal “loďkou.” (Mt 14;13). Odkaz na Ježiša vystúpivšieho na vrch modliť sa (Mt 14, 22-25) vôbec nehovorí o tom, ako p. Cascioli tvrdí, že hovorí. V Matúšovi 14, 22-25 sa píše:
Existuje mnoho narážok na okolie jazera, lode, rybárov a vlnobitie spôsobené búrkami. Samotní apoštoli, ktorých si Ježiš vyvolil za učeníkov, práve keď vyťahovali svoje siete, sú všetci rybári: “…Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: “Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc?” (porov. Mt 13, 53-54). “Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďou na pusté miesto do samoty. … Ježiš uzdravoval chorých a rozmnožil bochníky chleba a rybu. A keď poslal zástupy preč, vystúpil sám na vrch modliť sa. Z vrchu videl dole na galilejskom mori, že ľoďka s apoštolmi bola v nebezpečenstve, že sa prevrhne pod náporom vĺn, vytvorených silným vetrom, ktorý náhle zadul proti nim (Mt 14). Lukáš taktiež potvrdzuje, že Ježišovo mesto bolo na vrchu, keď hovoril o priepasti: “Ježiš prišiel do Nazareta, kde vyrástol: Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal…Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli do až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.” (porov. Lk 4, 14-30). Na doplnenie: “V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.” (Mt 13, 1-2). V tomto bode sme si vedomí, že mesto, kde Ježiš vyrastal nemôže byť Nazaret, ktorý sa nachádza 40 kilometrov od jazera a je situovaný na rovine. Takže pomocou ďalších zdrojov môžeme vidieť, aké to bolo mesto v skutočnosti, ktoré je situované na vrchu blízko Galilejského mora a obklopené zrázmi.
A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.
Všimnime si, že evanjelium nehovorí, že Ježiš začal v Nazarete alebo že doň prišiel. V skutočnosti ako si prečítame predchádzajúci verš, zdá sa, že prišiel zo “vdialeného miesta” (Mt 13, 15) na brehoch nešpecifikovaného jazera (kde nakŕmil päťtisícový zástup), a vystúpil na vrchy okolo jazera. Všimnime si ďalej, že sa v ňom nepíše, že “z vrchu dolu videl na galilejskom mori, že loďka, na ktorej sa nachádzali apoštoli bola v nebezpečenstve…” To teda neznamená, že Ježiš ich videl úplne zvrchu. Čo je v jeho argumentácii skutočne komické, je nekonzistentnosť medzi jeho diskusiou Matúšovho evanjelia. Zaprvé, argumentuje, že na pasáž z Mt 13, 53-54 by sa malo nahliadať ako na tú, čo poskytuje dôkaz, že Nazaret bol na jazere pretože sa v ňom hovorí (podľa NASB) že sa to odohralo v jeho “rodnom meste”, tj. Nazarete. Ale potom využíva Marka 13, 1-2 ako ďalší dôkaz, že Nazaret je znázornený ako by bol situovaný na jazere, pretože sa v ňom hovorí: “V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri (jazere) mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.” Ale v Matúšovi 13, 1-2 sa nehovorí, že bol v tom čase v Nazarete. Naviac, zdá sa že je tu špecificky napísané, že nebol v Nazarete pretože pasáž v Mt 13,1-2 začína dlhou sériou Ježisových podobenstiev a vysvetlení, ktoré končia vo veršoch 53-54, v ktorých sa píše “Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge….” Teda je takmer isté, že Ježiš nebol v Nazarete počas udalostí spomínaných v Matúšovi 13,1-2.

Mystéria a kresťanstvo

Cascioli sa trápi a potýka s celým radom tvrdení o starovekých mystérijných kultoch a ich naozaj presnými analógiami mytológii kresťanského Utrpenia a Zmŕtvychvstania. Bol Marduk uväznený, Mithra ukrižovaný na kole? Mal Mithra vykonať svoje vlastné Kázanie na Hore? Cascioli neponúka ani kúsok citácie z historických dokumentov, aby tieto tvrdenia podložil. Nech mi je odpustené začudovanie, či v skutočnosti zasa nerecykluje otrepané mýty od predchádzajúcich pseudovedeckých polemikov, propagujúcich mýtickú hypotézu Ježiša. Buď je netrpezlivý alebo zabúda na rozdiel medzi mithraizmom a jeho evolučným predkom Zoroastrianizmom, z ktorých druhé menované pretvára na oficiálne náboženstvo Ríma v ranokresťanských dobách. A, zatiaľčo tu nie je veľká pochybnosť o významnom vplyve Zoroastriánskeho náboženstva na židovské, sa Cascioli dopúšťa očividnej špekulácie, keď prichádza k židovstvu kresťanskej éry, požičiavajúcemu si od náboženstva, ktoré by sme mali považovať za Mithraizmus. Pre Cascioliho, všetky pohanské mystérijné náboženstvá ponúkajú mýtických Sotérov (Spasiteľov), ktorí mali kázať doktrínu a potom za ňu bývali prenasledovaní a umučení, len kvôli tomu, aby znovu povstali.
Kresťanský Ježiš Kristus, on hovorí, bol úmyselne vyfabrikovaný v polovici druhého storočia n.l. revolučnými esénmi. Eséni neboli pacifisti, len to predstierali, aby sa tak vyhli rímskemu prenasledovaniu, hoci Vojnový zvitok z Kumránu nám zprostredkúva ich skutočné pocity. To je možné a existuje tu znovuobnovená kontroverzia o tom, kto boli pisatelia Zvitkov z Mŕtveho mora. Ale je trošku zvláštne interpretovať hlavné, verejné názory sekty ako iba dymovú clonu vytvorenú ľuďmi, ktorý sú presvedčení v pravý opak. Toto, zdá sa mi, je naozaj zvláštny spôsob, ako čítať dôkazový materiál.
Akokoľvek je to, Eséni uskutočnili všetko čo potrebovali, nielen nádej v príchod Mesiáša, ktorý nikdy nebol na zemi, ale hlavná postava, síce umelo vytvorená, vracajúceho sa spasiteľa, ktorý si už získal ľudí pre svoju kauzu, zomrel a vstal z mŕtvych. Ale oni vedeli, títo zostavovatelia pouličného spasiteľa, že nikto by nepadol za Krista z čírej fantázie a predstavivosti. Mali ho založiť na vhodnej postave z nedávnej minulosti, naviac na mužovi, z ich vlastnej násilnej, nacionalistickej tradície. Všetku svoju nádej upínali k Jánovi z Gamaly, synovi istého Júdu Galilejskeho/Gaulonitského. Prečo? Bol v dobrom postavení revolucionára, a nie ako ostatní, bol tiež kazateľom. (Prečo teda nie jeho otec? Nebol on tiež rabínom?). Tomuto hypotetickému ježišovskému Jánovi Cascioli pripisuje rozličné evanjeliové výroky, niekedy s prekrúteným slovosledom. Ján-Ježiš dokonca robil ‘zázraky’, triky naučené od indických fakírov, vrátane očividných zmŕtvychvstaní. Takto Cascioli ide o dobrý kus ďalej než sa sprvoti zdalo; on tvrdí, že “Ježiš” bol v skutočnosti glorifikáciou Jána z Gamaly, nie iba vhodný vešiak na zavesenie mesianistického hala. Meno “Ján” prežilo v tradícii, aplikované namiesto toho na Syna Zebedejovho, ktorého meno bolo pôvodne Lazar, ktorého Ježiš miloval, preto Milovaný učeník (ako sa mnohí domnievajú).
Cascioli predpokladá schizmu medzi jeho esénmi. Tí, ktorí mali konvertovať z pohanských Mystérijných náboženstiev, čo urobili mnohí, verili že ich nový Kristus mal byť inkarnovaný, podobne ako iní Mystérijní spasitelia. Ďaľší Eséni preferovali dokétizmus. A zasa iní verili tomu, že hoci sa v ňom ukázal samotný Ježiš, nikdy neprišiel na zem ako človek. Takýto pohľad, ako hovorí Cascioli, podčiarkuje verš z Listu Galaťanom 1,1, kde Pavol hovorí, že svoje učenie sa nedozvedel od ľudí-čo v konečnom dôsledku musí zahrňovať Ježiša, čisto nebeskú bytosť! Jezabel a Nikolaiti sa museli teda pridržiavať telesného, vteleného Ježiša. Uff… P. Cascioli píše, že prezentuje pre toto všetko “nevyvrátiteľný dôkaz”, ale ja sa uspokojím s úplne akýmkoľvek dôkazom.
Cascioli nielen zväčša vypĺňa priestor medzi stavebnými blokmi dôkazového materiálu s cementom špekulácie; on vytvára tehly úplne bez akéhokoľvek dôkazového materiálu. Jadrom jeho teórie je čistá špekulácia. Celá vec sa zdá úplne ľubovoľná. Nielenže výsledný scenár je od základu chabý alebo absurdný. Ale je tu akýsi rozumný dôvod myslieť si, že sa to stalo? On v podstate stavia kult Jána z Gamaly ako zavraždeného mesiáša predurčeného vrátiť sa v sláve. To nie je nič výnimočné, ale prečo veriť, že sa to tak stalo v tomto prípade?
Cascioliho vlastná “neomylnosť” je znovu vyvrátená, keď sa dostáva k Marcionovi. Predstavuje si, že samotný Marcion napísal Skutky Apoštolov, absolútna nemožnosť, práve kvôli zrejmému antiMarcionitskému zmyslu celého tohto novozákonného textu a dôvodu pre jeho spísanie. Marcion, píše Cascioli, uplatil Rímsku cirkev, aby akceptovala jeho doketickú náuku zaplatením daru 200000 sesterciov-to je teda gól! Naozaj Cascioli nevie, že tieto peniaze cirkev Marcionovi vrátila a vyhodila ho na ulicu? Bol Irenej jedným z autorov evanjelia podľa Jána? Zaujímavá špekulácia, ale to je tak všetko. Je pravda, že “evanjeliá, ktoré sa nám zachovali dodnes, sú revidované a opravené verzie, ktoré sa objavili v 6. storočí” (s. 157)? Šieste storočie? Cascioli si zrejme myslí, že epizóda s Veronikinou šatkou patrí do evanjelií (s. 162). On cituje to, čo by sme mohli nazvať “apokryfne apokryfné evanjeliá”. Nikdy som nepočul o: Evanjelium Hebrejským 8, 57 (“Ako môžeš vedieť o týchto veciach, keď ešte nemáš ani 50 rokov?” – samozrejme má na mysli Evanjelium podľa Jána). “Pseudoevanjelium podľa Jána” hovorí: “Kristus započal svoje verejné účinkovanie vo veku 46 rokov” (s. 160). A nachádza sa tu ešte viac takýchto kúskov, a horších.
Takto by som mohol pokračovať, ale myslím si, že som v dostatočnej miere ukázal, že jeho tvrdenia podané nevyvrátiteľne sú, mierne povedané, smiešne keďže správne čítenie textu môže ľahko potvrdiť, že p. Cascioli berie verše mimo kontextu.
Jeho webstránka tiež ukazuje, že ju vytvoril na základe údajných protikladov medzi biblickými textami, ktoré boli predmetom dlhých a zrozumiteľných vysvetlení inde, množstva prekrútení učenia RKC a ďalších tvrdení, ako je tvrdenie Briana Flemminga vo filme “Boh, ktorý tu nebol”, že 8.kapitola Knihy Hebrejom učí, že Ježiš nebola skutočná osoba. (K filmu samotnému sa značne kriticky stavia aj Mike Lincona na vo svojej recenzií A Review of Brian Flemming’s DVD “The God Who Wasn’t There”.

Verdikt

Z toho prečo a ako p. Cascioli predkladá svoje tvrdenia, obsiahnuté v knihe, ktorú napísal, usudzujem, že ním iniciovaný súdny proces (ktorý sa nakoniec skončil podľa všetkých očakávaní pre p. Cascioliho neúspešne a podobne dopadol aj pri žalobe podanej pri Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, kde uplynula lehota na predloženie potrebných dokumentov) môže vysvetliť jedna z troch nasledujúcich možností:

1. Bol v stave hraničiacom so šialenstvom.
2. Bol to klamár, ktorý bude hovoriť čokoľvek, pretože nenávidí RKC.
3. Pokúšal sa o to, aby jeho kniha bola vybratá niektorým z popredných vydavateľských domov a tým si získal nejaké peniaze.

Zatiaľčo v zásade nevylučujem, žeby boli správne možnosti 1 a 2, som v podozrení, že pravdivou je tretia možnosť. Cascioli ponúka mnoho pútavých myšlienok, hypotéz a nových interpretácií známych pasáží. Jeho kniha určite stojí za prečítanie. Ale je to len zaujímavé zlyhanie. Som si istý, že jeho knihu si nik nevyberie bez jej serózneho preskúmania, pretože neexistuje dôvod dať tomuto autorovi literatúry “faktu” akúkoľvek kredibilitu vo svetle kvality v nej predloženého “dôkazového” materiálu.