Vylúštené znenie listu z r. 1645 – Princ Móric píše Lordovi Digbymu

Pracovníci britského národného archívu uviedli na svojej stránke jeden veľmi zaujímavý list z čias občianskej vojny Parlamentu proti kráľovi Karolovi I. Bol napísaný princom Móricom dňa 31. augusta, v r. 1645 a bol adresovaný lordovi Jurajovi, z Digby. Týkal sa vojnových operácii a s nimi spojeným získavaním spravodajských a prieskumných informácií o početnom stave, morálke a polohe nepriateľských síl protivníka. Dnes som sa o tejto doteraz nerozlúštenej správe dozvedel od pána Klausa Schmeha, ktorý ho uverejnil aj na svojom blogu. Ako je možné vidieť, povaha použitej šifry – nomenklátora s klamačmi a homofónmi – neumožňuje v širokom rozmedzí využiť známe techniky lúštenia – frekvenčná analýza jednotlivých písmen a dvojíc, či trojíc nám mnoho neprezradí, pretože v texte sú použité aj kódové ekvivalenty pre často používané slová a frázy, čo odhalenie značne komplikuje. Po mnohých hodinách úmorného skúšania a overovania pravdepodobných slov som nakoniec dospel niečomu, čo sa dá nazvať “rozlúštenie” listu. No ale posúďte sami. g1code ….

Zašifrovaná časť spolu s ekvivalentmi pre jednotlivé čísla v nomenklátore:

    t he  r  e  t  u  r  n  e     u  f  t he  S  c  u  t  t  s horse
70 41 98 61 34 41 63 61 59 35 73 63 55 42 98 68 53 64 41 42 68 172

for d  a  e  l  e
74 89 49 20 34 45 34

t his  and    be  a w  d ly
70 41 99    79 70 83 20 1 50 110

i  t  u  s  e  l  e  s  s  e  to have  a  g  u  a  r  d     t here
8 41 15 68 34 45 34 68 69 34 125 94   20 47 16 21 61 49 73 41 96    70 76

but t he     yl  c  l  o  s  e  to  g  e  a  t he  r and have  a  b  o  v   e (1000)  horse
76 41 98 25 110 53 45 63 68 34 125 47 34 20 41 98 61 79   94   20 32 64 15 34         172

[together]
t he  y are        d  r  a w  in  g     a  f  t he  i  r  force  s
70 41 98 25 80  71 73 49 61 21 1 103 47 77 21 45 41 98  8 61  189   68

c  a  n  m  a  k  e for  t he     r  e  l  e i  f  e  u  f He  r  e  for  d
53 21 59 51 22 57 34 89  41 98 78 62 34 45 35 9 55 35 63 55 98 61 34 89   49 70

have  a  p  p  u i  n  t  e  d  t he i  r
94   21 43 44 63 8 59 41 34 49 41 98 8 62

of [rendezvous]  o  n  t  h i  r  s  day   l  a  s  t at
73      220     64 59 41 13 8 61 68   88  45 20 68 41 81

from  t  h  e  n  c  t  h ey are
90   41 98 59 54 37 42 98 28 80

d  to  m  u  v  e
70 49 125 51 63 15 35

i  ly and to  r  e  s  t  o  n  t  h  e  c  o  f i  n  e  s  o  f He  n  e for  d  s  h  i  r  e
8 110 79 125 61 35 69 41 67 60 42 98 54 64 59 55 9 60 36 68 66 56 98 60 34 89  50 68 13 10 61 34

ly   to  h  in  d  e  r  t he  S c   u  t  t  s from  t he  i  r for a  g  in  g
110 125 14 103 50 36 62 41 98 68 54 63 41 42 69 90   41 98 11 62 89 20 47 103 48

his  M  a j  e  s  t  i   e  s  d  e  s  i  g  n  e
70 99  51 20 9 34 69 41 25 34 69 50 36 68 12 48 59 38 70 76 77

….

Kódové ekvivalenty pre jednotlivé písmená a slová:

1 w
8-12 i
13-14 h
15-18 u/v
20-22 a
25-28 y
32 b
34-38 e
41-42 t
43-44 p
45 l
47-48 g
49-50 d
53 c
54 c/b
55 f
57 k
59 n
60-62 r
63-68 o
68-69 s
70-78 Klamače
79 and
80 are
81 at
83 be
88 day
89 for
90 from
94 have
96 here
98 he
99 his
103 in
110 ly
125 to
172 horse
189 force
220 rendezvous

Rozlúštený text spolu s otvorenými pasážami je nasledovný:

My Lord, — Your Lpp. of the 30 present came eaven now to my hands, wee heare not a word of
t he  r  e  t  u  r  n  e     u  f  t he  S  c  o  t  t  s horse
70 41 98 61 34 41 63 61 59 35 73 63 55 42 98 68 53 64 41 42 68 172

The bceing several places     for  d  a  e  l  e  betweene     t his  and     be  a w  d ley
74 89 49 20 34 45 34           70 41 99   79   70 83 20 1 50 110

I conceive i  t  u  s  e  l  e  s  s  e  to have  a  g  u  a  r  d the t here
8 41 15 68 34 45 34 68 69 34 125 94   20 47 16 21 61 49 73 41 96   70 76

The last Intelligence from the leagure before Hereford was that they resolved to assault the towne yesterday, since then, I have not heard anything but t he  y  ly  c  l  o  s  e  to  g  e  a  t he  r and have   a  b  o  v  e (1000) horse
76 41 98 25 110 53 45 63 68 34 125 47 34 20 41 98 61 79   94   20 32 64 15 34         172

My Lord Ashly certifyed mee the 23 present that 7 countyes are associated, and
[together]
t he  y are        d  r  a w  in  g     a  l  t he  i  r  force  s
70 41 98 25 80  71 73 49 61 21 1 103 47 77 21 45 41 98  8 61  189   68
those countyes  c  a  n  m  a  k  e for  t he     r  e  l  e i  f  e  u  f He  r  e for d
53 21 59 51 22 57 34 89  41 98 78 62 34 45 35 9 55 35 63 55 98 61 34 89 49 70

And in order to that have  a  p  p  u i  n  t  e  d  t he i  r
94   21 43 44 63 8 59 41 34 49 41 98 8 62

generall    [rendezvous]  o  n  t  h  i  r  s  day   l  a  s  t at
73      220     64 59 41 13  8 61 68   88  45 20 68 41 81 ;

Uak Abergaveny and Crickhowell, from  t  he  n  c  e  t he  y are
90   41 98 59 54 37 42 98 28 80
designe     d  to  m  u  v  e
70 49 125 51 63 15 35

speed i  ly and to  r  e  s  t  o  n  t he  c  o  n  f i  n  e  s  o  f He  n  e for  d  s  h  i  r  e
8 110 79 125 61 35 69 41 67 60 42 98 54 64 59 55 9 60 36 68 66 56 98 60 34 89  50 68 13 10 61 34

purpose ly   to  h  in  d  e  r  t he  S  c  u  t  t  s from  t he  i  r for a  g  in  g
110 125 14 103 50 36 62 41 98 68 54 63 41 42 69 90   41 98 11 62 89 20 47 103 48

I shall speedily acquaint my Lord Ashly with     

    his M  a j  e  s  t  i  e  s  d  e  s  i  g  n  e
70  99 51 20 9 34 69 41 25 34 69 50 36 68 12 48 59 38 70 76 77

having not tyme to mention other perticulers. I rest yor. Lpps. very affectionate friend, Maurice. Worcester, 31 Aug., 11 a Clock.

 

(Pokračovanie nabudúce…)

Pravdepodobný otvorený text listu:

My Lord, — Yours of the 30th present came even now to my hands. We hear not a word of the return of the Scots’ horse. The[re] being several places fordable between this and Bewdley I conceive it useless to have a guard there. The last intelligence from the leaguer before Hereford was that they resolved to assault the town yesterday ; since then I have not heard anything, but they lie close together and have above 1,000 horse. My Lord Astley certified me the 23rd present that 7 counties are associated, and they are drawing [together] all the forces those counties can make for the relief of Hereford. And in order to that have appointed their general [rendezvous] on Thursday last at Usk, Abergavenny, and Crickhowell, from thence they are designed to move speedily and to rest on the confines of Herefordshire purposely to hinder the Scots from their foraging. I shall speedily acquaint my Lord Astley with his Majesty’s design, having not time to mention other particulars. I rest your Lordship’s very affectionate friend, Maurice. Worcester, 31 August, 11 o’clock.

Reklamy

Zapadnutá knižka o lúštení šifier a neznámych jazykov

front_title

Zmienil by som sa o knihe Ludwiga Heinricha Hillera, ktorá sa nazývala Mysterium artis steganographicae novissimum z roku 1692 a na 478 stranách podáva návod k lúšteniu akejkoľvek správy, a to nielen, keď je zapísaná šifrou, ale tiež latinsky, nemecky, taliansky alebo francúzsky, a to na základe štatistického výskytu písmen a dvojhlások v jednotlivých jazykoch.

Citát dňa – Procesy s bosorkami v nitrianskej a bratislavskej stolici v 16.-18. storočí

Procesy  s  bosorkami  patria  k nešťastným  kapitolám  v ľudských  dejinách.  To,  čo  racionálne zmýšľajúci človek dneška pokladá už za nepochopiteľné či nezmyselné, dávalo pred niekoľkými storočiami  vysvetlenie  na  mnoho  otázok.  Honby  na  čarodejnice  poskytovali  istú  satisfakciu  na nevysvetliteľné  a neraz  tragické  udalosti  či  javy,  ktoré  boli  pre  vtedajšieho  nevzdelaného,  ale často  len  ustrašeného  či  sfanatizovaného  človeka  záhadou.  Bosoráctvo  sa  v sociálnoantropologickom zmysle definuje ako „ideológia vysvetľujúca pohromy, ktoré stíhajú ľudstvo“, alebo ako  „inštitúcia  regulujúca  spoločenské  konflikty“.  Pri  viere  v bosoráctvo  sa vychádza z premisy,  že  všetky  pohromy  spôsobujú  nepriatelia  z rámca  danej  spoločnosti,  o ktorých  sa predpokladá, že vládnu nadprirodzenými silami a  dokážu nimi škodiť nielen človeku, ale aj jeho hospodárstvu.
Viera  v diabla  a v  jeho  pomocníkov – v  bosorky  a bosorákov – bola  hlboko  zakorenená v myslení ľudí prakticky v celej západnej a stredo-východnej Európe. Presvedčenie o škodlivosti týchto  „tvorov“  malo  stúpajúcu  tendenciu.  Zatiaľ,  čo  sa  v období  stredoveku  spomínajú  len sporadicky a posudzovanie ich činnosti patrilo do kompetencie cirkvi (často boli totiž považovaní za kacírov a odpadlíkov od viery), od konca stredoveku sa obavy z nich znásobili a ich stíhanie a trestanie sa v ranom novoveku stalo v niektorých mestách či krajinách až hystériou.

Adam Tanner, S.J. (1572–1632)

Tanner, ako jeden z najváženejších katolíckych teológov v Nemecku, bol taktiež dôležitým kritikom honov na čarodejnice. Narodil sa v Innsbrucku (Tyrolsko) a jezuitom sa stal v roku 1590. Po štúdiách rétoriky a teológie v Dillingene a Ingolstadte (Bavorsko) sa Tanner v roku 1603 stal profesorom scholastickej teológie v Ingolstadte. Odhliadnuc od krátkeho pobytu na univerzitách vo Viedni a Prahe a v jezuitskom konvente v Halle v Tyrolsku, zvyšok svojho života vyučoval a prednášal v Ingolstadte. Keď Tridsať ročná vojna v roku  1632 zasiahla aj Bavorsko Tanner sa pokúsil utiecť do Tyrolska ale po ceste náhle zomrel.

Tanner publikoval dvadsať kníh, z ktorých väčšina bola známa ostrými výpadmi voči protestantizmu a bola namierená proti všetkým nepriateľom jezuitského rádu. Jedným z jeho najväčších úspechov bolo prijatie španielskej molinistickej teológie na sever od Álp. V jednom z dvoch svojich pojednaní o astronómii Tanner blahoželal Galileimu ako matematikovi, i keď on osobne myšlienku heliocentrického vesmíru zjavne odmietal. Kráter na mesiaci Tannerus (šírka 56.4 južne, dĺžka 22.0 východne) bol pomenovaný na počesť tohto ingolštadtského profesora.

Čarodejníctvo hralo v Tannerových spisoch menšiu úlohu. Tejto téme sa vyhýbal často zámerne, nikdy sa nezmieňujúc o čarodejniciach, keď rozoberal také veci ako falošné zázraky, modloslužbu alebo magickú moc cirkevných zvonov. Tanner samozrejme pri niekoľkých príležitostiach prelomil toto mlčanie. I keď bol žiakom Gregora z Valencie a poznal bavorského jezuitu Jakoba Gretsera, ktorí obaja boli otvorení obhajcovia honov na čarodejnice, on sám sa už veľmi skoro vo svojej kariére dištancoval od ich myšlienok. Počas verejnej dišputácie s protestantskými teológmi v roku 1601 Tanner zaútočil na protestanta Jakoba Heilbronnera, ktorý odsúdil kabalistu Johanna Pistoria (Niddanusa) ako čarodejníka. V svojom spise Astrologia sacra (Posvätná astrológia; Ingolstadt, 1615) odmietol  astrológiu ako blasfemický, rúhavý nezmysel, kým bránil Johannesa Trithemia voči obvineniam z mágie. Keď tak konal, otvorene sa postavil  voči dvom iným prominentným jezuitským učencom sv. Robertovi Bellarminovi a Martínovi Del Riovi.

Tanner na vrchole svojej kariéry zahrnul kritickú rozpravu o čarodejníckych procesoch vo svojej najvýznamnejšej práci Universa theologia scholastica, speculativa, practica (Úplná scholastická teológia, špekulatívna a praktická; Ingolstadt, prelom rokov 1626/1627) a monumentálna zbierka komentárov k dielu Tomáša Akvinského. Tento text bol založený na dnes stratenom pojednaní o honoch na čarodejnice, ktoré mal napísať v roku 1602 pre bavorskú vládu. Tanner sa k tejto téme pravdepodobne vrátil aj preto, že práve na sever od Bavorska mali práve v roku 1626 vypuknúť s doposiaľ neslýchanou intenzitou hony na čarodejnice. Friedrich Spee v hojnej miere citoval Tannerov text o čarodejníckych procesoch. Kým Speeova brilantná polemika bola ostrá a plná osobného sentimentu, Tannerova kritika bola odmeraná a dôkladne prepracovaná. Obidvaja boli skeptickí ohľadne odhaľovacích schopností sudcov a obaja odmietali myšlienku, že Boh by nedovolil, aby ako čarodejnice a čarodejníci boli odsudzovaní nevinní. Tanner pripustil možnosť, že čarodejnícke sabaty sa konali, ale bol skeptický ohľadne “duchovných dôkazov”, pretože démoni by mohli na seba vziať podobu kohokoľvek (to jest, veril, že sudcovia si nemohli byť istí, či osoba údajne videná na čarodejníckom sabate aj skutočne tam bola). Napriek tomu Tanner v základe prijímal denunciácie komplicov odsúdenými čarodejnicami ako nepriamy dôkaz. Samozrejme podozriví by mali vyšetrovaní iba ak tri čarodejnice, ktoré boli odsúdené a ktoré sa čestne a svedomito kajali zo svojich zločinov, denuncovali tú istú osobu slobodne a nezávisle a ak voči tejto osobe jestoval podporný dôkaz. Denunciácie voči osobám s dobrou povesťou by mali byť ignorované. Tanner bol mimoriadne opatrný, ale nedospel až k Speeovmu totálnemu odmietnutiu denunciácií ako dôkazného materiálu.

Tanner naliehal na kniežatá, aby netrestali žiadne čarodejnice, ktoré sa skutočne obrátia a odvolajú svoj pakt s diablom, predtým, než začalo kriminálne súdne stíhanie voči nim. Jeho myšlienky ohľadom postihovania čarodejníctva zrejme odporovali tým, ktoré zastávali démonológovia a lovci čarodejníc. Tanner veril, že duchovné prostriedky sú omnoho účinnejšie ako kriminálne postupy: modlitby, procesie a použitie relikvií a posvätených amuletov boli dostatočné na odvrátenie moci démonov. Najlepším spôsobom ako vyhladiť čarodejníctvo bolo posilniť verejný poriadok a morálku. Tanner sa pokúsil znovu spiritualizovať zločin čarodejníctva: Čarodejnice sa mali znovu prinavrátiť, získať späť do Cirkvi, nemali byť zabíjané. Jeho spolubrat jezuita Spee sa síce stále prikláňal k démonológii, ale je veľmi pravdepodobné, že Spee v čarodejnice už vôbec neveril. To je pravdepodobne aj dôvod, prečo ignoroval Tannerovu “spiritualizáciu” čarodejníctva.

Johannes Dillinger

Použitá a odporúčaná literatúra:

Behringer, Wolfgang. 1992. “Zur Haltung Adam Tanners in der Hexenfrage.” Pp. 161–183 in Vom Unfug des Hexen-Processes. Edited by Hartmut Lehmann and Otto Ulbricht. Wiesbaden: Harrassowitz.

Dillinger, Johannes. 2000. “Adam Tanner und Friedrich Spee: Zwei Gegner der Hexenverfolgung aus dem Jesuitenorden.” Spee Jahrbuch 6: 31–58.

Lurz, Wilhelm. 1932. Adam Tanner und die Gnadenstreitigkeiten des 17. Jahrhunderts. Breslau: Müller und Seiffert.

Claude Comiers – slepý “jasnovidec” v aritmetickej kryptografii

V roku 1690 sa objavila zaujímavá útla brožúrka. Jej autorom bol profesor matematiky v Paríži, Claude Comiers d’Ambrun (okolo 1600 – 1693), ktorý písal o mnohých témach, vrátane kabalistických výkladov, zostavovaní kalendárov, medicíne, geológii, kométach a kryptografii. Bol slepý a dostatočne pyšný na to, aby hlasite poukazoval na svoje úspechy. Comiers poprvýkrát publikoval svoje výsledky v časopise Mercure Galant, v troch jeho vydaniach: a to v septembrovom, októbrovom roku 1684 a vo februárovom roku 1685.  Narodil sa v Embrune vo francúzskych Alpách, na začiatku 17. storočia. Presný dátum nie je známy. Okolo roku 1684 náhle oslepol a dostával kráľovský dôchodok, preto v rámci knihy používal ako vzor správu v znení Comiers avevgle Roial = Comiers, kráľovský slepec a vydavateľ v úvode píše, že vedec Mr. Comiers, hoci slepý a prenasledovaný nešťastím, pokračuje v práci a neúnavne ukazuje svetlo svojho ducha. Comiers na úvodných stranách svojho spisku sa vracia až ku obyčajnej cézarovskej substitúcii, ktorú však pripisuje starovekým Hebrejom, avšak hlavným ťahákom je, že ďalej v ňom predstavuje prvú tzv. “aritmetizáciu” kryptografie, keďže poznal Vietove práce (“Mr. Viette, le Pere de notre Algebre specieuse, & le grand Déchifreur de son temps”). Používa abecedu pozostávajúcu z 18 písmen a v základe opisuje Tritheimov-Vigenérov šifrovací systém schématicky ako “ŠT = OT + K”, s dešifrovacím pravidlom “OT = ŠT – K”, v oboch prípadoch operácie sčítania resp. odčítania sa vykonávajú podľa modulu 18.

V spisku sa ako príklad šifrovania uvádza:

ŠT:              2 8  a  d  i e F e b  r u a r i i 1 6 90

Prevod:     4 1 10 20 30 1 6 4 6 50 6 9 1 4 1 8 6  8

K:                 c o m   i  e r a u e  u g l e r o y a  l

Obrázok

Titulná strana Comiersovej útlej brožúrky L’Art Decrire et de parler occultement
et sans soupcon z roku 1690

Aj keď nemal k dispozícii žiadny formálny zápis alebo matematickú terminológiu, dokázal popísať niekoľko kryptosystémov, ako napríklad monoalfabetickú substitúciu s abecedou zoradenou podľa kľučového slova po ktorej nasledovalo postupné pričítanie písmena po písmeni ďalšieho kľučového slova ako prešifrovania. Ústredným bodom jeho analýzy je priložený veľký rozkladací list s Vigenérovou tabuľkou v strede.

Obrázok

Comiersova abeceda o 18 písmenách a kódovanie

Comiers taktiež popisuje niektoré metódy steganografie, ako napríklad vyznačenie hodnoty písmen pomocou vzdialeností na cverne, respektíve použitie signálov poľnice. Diskutuje o odčítaní s doplnkom do 10 a numerologických zvláštnostiach ako

99……99.66…66 = 66…66533…334,

\_____/  \____/    \____/  \____/

n                 n               n-1          n-1

(pre n = 666), o ktorom sa vystatuje: Dokážem to hneď vypočítať, aj keď som slepý, niečo čo vy by ste nedokázali ani za mesiac a so stohmi papierov.

V ďalšej práci s názvom Pratique Curieuse ou les oracles des Sybilles, Comiers (tu vyslovovaný ako Commiers) poskytuje odpovede na všetky dôležité otázky života a zvyšku vesmíru. Nachádzajú sa tu pravidlá na výpočet čísla z otázky (z daného zoznamu) spolu s osobami spomenutými v otázke, dňom v týždni a polohou mesiaca. Následne sa vyhľadá odpoveď v zozname, ako je vyznačené vypočítaným číslom. Veľa šťastia pri hádaní!

Okrem iného pracoval aj pre Journal des Savans a písal do neho o mnohých rozmanitých veciach: o kométach, duplicite kocky a trisekcie uhla, cirkevnej politike, zrkadlách, okuliaroch a slnečných hodinách, minerálnych vodách, strojoch na pumpovanie vody z kanálov, fosfore a umení predĺženia si života (s uvedením príkladu 400 ročného džentlmena). Zomrel vo veľmi vysokom veku doma v Les Quinzevingts v Paríži v roku 1693. Kronikár Rochas píše vo svojej Biographie du Dauphiné z roku 1865 odmietavo: Bol mužom posadnutým grafomániou a ako vedec uspel v tom že prekonal svojich súčasníkov. I keď Claude Comiers nie je spomínaný v žiadnej z knižiek o histórii kryptológie pretože ako sa zdá jeho práca bola úplne prehliadaná, je určite vzácnym nasledovníkom Francoisa Viéta kvôli jeho spoliehaniu sa na algebraické výpočty a začiatky “aritmetizácie” kryptografie, čo je charakteristickou črtou počítačovej kryptológie 20. storočia.

(Pokračovanie…)

Citát dňa – Tajné kopírovanie listov

Ako píše kronikár Bell vo svojom diele “Unknown London“, hlásil sa jedného dňa u Thurloea neznámy návštevník, ktorý sa obával odhaliť svoje meno. Vyžiadal si rozhovor medzi štyrmi očami a povedal mu:

“Sir, strácate neuveriteľné množstvo času s vaším Black Chamber. Nechávate v ňom opisovať rozlúštené listy, čo vyžaduje veľké množstvo osôb a času. Ak mi zveríte jeden z týchto listov a necháte ma s ním osamote, dodám vám kópiu nerozoznateľnú od originálu. Písmo po niekoľkých hodinách síce opäť zmizne, ale Vy budete mať dostatok času, aby ste si korešpondenciu prečítal a podľa vášho štýlu vyhodnotil…”

Thurloe sa so Samuelom Morlandom, tak znelo meno neznámeho, ktorý objavil spôsob kopírovania, tajne dohodol. Vynálezca pracoval od tej doby iba pre šéfa tajnej služby. S jeho pomocou mohol Thurloe zabrániť, aby Cromwell otvoril otrávený list, ktorý mu poslal ktosi z Francúzska. Vďaka Morlandovi sa mimo iného podarilo rozdrtiť spiknutie Johna Packingtona, ktorý do Anglicka pašoval strelný prach a muníciu v vínnych sudoch a v mydle. Zneškodnil taktiež royalistický tajný spolok, ktorý plánoval atentát na Cromwella.

Vieme len toľko, že Morland pracoval pri slabom dennom svetle alebo sviečkach, čo znamená, že základnou látkou nebol materiál tak citlivý na svetlo ako dnešný fotografický papier. Morland zrejme papier impregnoval substanciou, ktorú sám objavil. Toto tajomstvo sa nikomu nepodarilo odhaliť. Podklady sa stratili pri veľkom požiari londýnskej City v roku 1666.

Záhadný muž anglického tajného kabinetu

Je ešte mnoho nepoznaného v dejinách. Medzi takéto tajomstvami opradené skutočnosti patria aj osoby a obsadenie anglického Black Chamber (Tajného kabinetu). Jedným z neúnavných otváračov listov a lúštiteľov ich obsahu a falšovateľov pečatí  “uší, očí a úst britského impéria” bol Samuel Morland (1625-1695), súčasník Johna Wallisa.

morland

Líniový drevorez pod názvom: Samuel Morlandus Eques Auratus & Baronettus nec non Camerae Privatae Generosus. Nápis na zvitku: DEGLI AMICI GUARDIMI DIO (Bože ochráň ma pred mojimi priateľmi). Uverejnené na frontispise pojednania The Description and Use of two Aritmethick Instruments, rok vydania 1673

Okrem toho, že – hoci bol isto menej dôvtipným ako Wallis, ktorý sa staral o najťažšie materiály – pracoval s ním ako kryptoanalytik v tajnej miestnosti pripojenej k poštovému úradu, na ktorý dohliadal Thurloe, šéf tajnej služby (tajná miestnosť vedľa poštového úradu mala svoj vlastný, súkromný vchod. Wallis, istý Isaac Dorislaus a Morland “otvárali, kopírovali a znovupečatili listy od jedenástej v noci až do troch či štyroch hodín do rána, keď poštové zásielky opúšťali úrad.“)Obrázok Bol taktiež úspešným diplomatom v Cromwellových službách. Rovnako ako to bolo s Wallisom, kráľ Karol II. po reštaurovaní ponechal Morlandovi jeho postavenie (Keď ešte bol v službách sekretára Thurloea, mal odhaliť spiknutie s cieľom zavraždiť Karola II. Aby uľahčil svojmu svedomiu, tajne informoval kráľa v exile – čo spôsobilo, že ho za to kráľ Karol II. za Reštaurácie kráľovsky odmenil a verejne mu vyjadril svoju neskonalú vďačnosť). Morland, ako skúsený vynálezca mechanických zariadení – medzi ktoré patrí najmä počítací stroj – staval na svojej skúsenosti lúštiteľa, keď v roku 1666 uverejnil 12-stranový spisok pod názvom A New Method of Cryptography (Nová kryptografická metóda). Ukazuje v nej svoju oboznámenosť s niekoľkými písmenovými transpozičnými a substitučnými šiframi, ale okrem toho tu popisuje a ilustruje na obrázkoch tzv. Machina Cyclologica Cryptographica, Morlandove vylepšenie dvojice Albertiho šifrovacích diskov. Angličanova verzia sa zahráva s použitím hrotu vloženého do jednej z troch koncentrických kruhov vonkajšieho disku s pomocou malého viečka v tvare náprstníka, ktoré malo na konci tenký hrot. Horný disk mal taktiež štvorcový otvor z okrajového kruhu spolu s 24 veľkými písmenami.

Keď sú abecedy na oboch diskoch rozhádzané, toto usporiadanie malo byť dohodnuté oboma korešpondujúcimi stranami. Výsledná šifra, ako naznačil Augusto Buonafalce, ktorý analyzoval túto vzácnu Morlandovu kryptologickú publikáciu, “je ekvivalentom autokľuča vytvárajúceho beaufortovskú substitúciu s rozhádzanými abecedami, používajúca šifrový text ako neopakujúci sa kľúč. Jedno vopred dohodnuté písmeno sa používa ako základ“. I keď Morlandov vynález nie je prelomovým objavom v tejto oblasti, systém je značne bezpečnejší keď sú abecedy na diskoch rozhádzané; to taktiež zahrňuje mechanizmy pohyblivých diskov v porovnaní s tabuľkami typu Vigenére, ktoré by sa mohli taktiež použiť.

(Pokračovanie…)