Giordano Bruno a scéna zo seriálu Cosmos

Autori a scenáristi, astrofyzik Steven Soter a vdova po astronómovi a veľkom popularizátorovi vedy Carlovi Saganovi Ann Druyan v prvej epizóde populárno-vedeckého seriálu Cosmos: A Spacetime Odyssey sa pokúsili o predvedenie postavy Giordana Bruna ako martýra vedy a tým sa dopustili značných skreslení v rámci histórie vedy… Animovaná scéna v jeho prvej časti sa snaží ukázať, že Bruno bol “vyhodený” z rehoľného domova za čítanie “kníh zakázaných Cirkvou“.  Ukazuje sa v nej, ako číta Lukréciov spis O povahe vecí, ktorý bol prinútený schovať pod dosky dlážky v jeho cele, údajne preto, že táto práca bola jednou zo zakázaných kníh.  Hneď nato sa do jeho cely vlámu hrozivo zkarikovaní “zlosynovia” z kléru a v ďalšej scéne je chudák Bruno vykopnutý na ulicu.  V skutočnosti však Lukrécius “zakázaný” nebol a značne populárne tlačené vydanie tejto práce bolo v Taliansku vydané  približne pred 80 rokmi od údajného incidentu s Brunom bez žiadnych problémov.  A Bruno nebol z dominikánskeho rádu vyhodený, v skutočnosti z jeho náboženskej komunity utiekol sám. Scéna, kde je Bruno zobrazený ako dostal nápad vesmíru úplne bez stredu, v ktorom sú všetky hviezdy potenciálnymi inými svetmi utvára dojem, že bol prvou osobou, ktorá mala tento pohľad.  V skutočnosti nás Bruno vo svojich spisoch oboznamuje s tým, že túto myšlienku prevzal z diela O učenej nevedomosti, ktorého autorom bol Mikuláš Kuzánsky, vedec a učenec z pätnásteho storočia.  Scéna zo seriálu Cosmos následne z toho  všetkého uzatvára, že to bola jeho myšlienka a jeho  obhajoba heliocentrizmu, čo mu privodilo problémy s benátskou a neskôr rímskou inkvizíciou. Ale to je nezmysel.  Mikuláš Kuzánsky, prameň Brunových myšlienok o vesmíre, bol uctievaný a vážený vedec, ktorý sa v Katolíckej Cirkvi dokonca stal kardinálom.  Predstierať preto, že myšlienka, ktorá bola ako prvá uvádzaná tak  váženým vedcom a vysokopostaveným cirkevným hierarchom bola heretická je jednoducho fikcia.  Heliocentrizmus v 90.tych rokoch 16. storočia taktiež nebol herézou.  Kopernik svoju prácu publikoval dlho predtým, než sa Bruno narodil a rôzni katolícki biskupi, kardinál a prinajmenšom jeden pápež túto myšlienku považoval za fascinujúcu, hoci len málo astronómov ju vtedy považovalo za presvedčivú.  Až do roku 1616 nebola žiadnym spôsobom vyhlásená za heretickú, čo bolo 17 rokov po Brunovej poprave. Scéna v seriáli Cosmos síce dospeje až ku skutočným dôvodom prečo bol Bruno popravený za herézu, ale prezentuje ich tak ako keby to boli nepodstatné alebo dokonca vymyslené obvinenia.  V skutočnosti Bruno zastával celý rad náboženských predstáv, ktoré boli absolútne proti katolíckemu učeniu a akákoľvek z nich mohla, ak nebola odvolaná, znamenať popravu.  Popieral božskosť Ježiša a panenstvo Márie, veril v reinkarnáciu a odmietal doktríny Sv. Trojice a transubstanciácie. Toto boli herézy, za ktoré bol popravený. Myšlienka, že Bruno bol vedec, ktorý bol popravený za svoje vedecké “objavy” je mýtus z 19. storočia, vyfabrikovaný v kontexte talianského politického konfliktu s pápežstvom.  Seriál Cosmos síce uvádza jasne, že Bruno nebol “vedec” a že jeho kozmológia bola “štastnou náhodou”.  Ale je v ňom stále zobrazovaný ako keby bol popravený kvôli svojim kozmologickým myšlienkam, čo jednoducho nie je pravda.  Scéna zo seriálu Cosmos je sama o sebe súčasťou moderného politického konfliktu – boju proti tzv. kreacionizmu v USA.  Ako taká však namiesto uvádzania skutočnej histórie slúži ako chybná a fiktívna rozprávka. Literatúra: 1. Tim O’Neill, Cartoons and Fables – How Cosmos Got the Story of Bruno Wrong

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s