Ako krutí boli Mongoli?

Ako krutí boli Mongoli?

Kopy odseknutých hláv mužov, žien a detí boli postavené do tvaru pyramíd; a v uliciach boli zabité dokonca aj mačky a psy.

 

Sajfi Heravi o vyplienení Naišapúru

Do akej miery boli krvilační obávaní Mongoli? Buďte úprimní, pravdepodobne by boli poslední ľudia vo svetových dejinách, ktorých by ste si pozvali domov na ochutnávku vína a posadili na kanape. Jedna zo známych anekdot týkajúcich sa ich vlády napríklad tvrdí, že neposlušné ruské kniežatá boli zhromaždené a prinútené si ľahnúť na zem. Následne bola na nich hodená ťažká drevená brána a na ňu položené stôl a stoličky. Po tom nasledovala na nej víťazná oslava (ktorá bezpochyby v sebe zahŕňala nejaké to povyrazenie si a nadšené tancovanie) a nešťastné ruské kniežatá sa pod váhou plošiny zadusili. Ironicky týmto Mongoli preukázali istý stupeň rešpektu neprelievaním šľachtickej krvi; podobný princíp bol použitý pri poslednom abbásovskom kalifovi v Bagdade, ktorý bol popravený tak, že ho zavinuli do koberca a nechali dokopať na smrť koňmi.

mongol1

Vo svojej knihe ‘The Better Angels of our Nature’ Stephen Pinker (znovu citujúci Whiteove odhady) tvrdí, že hordy Džingischána a jeho nasledovníkov dokázali vyhladiť 40 000 000 ľudí. Toto ich posúva na celkové druhé miesto v zozname nazvanom ‘Možno najhoršie veci, ktoré si ľudia vykonali navzájom’ s približným počtom obetí 298 000 000 (ekvivalent polovice 20. storočia). Pinker píše:

 

Mongolské vpády do islamských krajín v 13. storočí vyústili do masakru 1,3 milióna ľudí iba v samotnom meste Merv a ďalších 800 000 obyvateľov Bagdadu. Ako poznamenáva historik Mongolov J. J. Saunders:

“Existuje niečo neopísateľne revolučné v studenom divošstve s akým Mongoli páchali svoje masakre. Obyvatelia osudného mesta boli povinní zhromaždiť sa na rovine mimo hradieb a každý mongolský jazdec, ozbrojený vojnovou sekerou bol vyzvaný zabiť toľké množstvo ľudí, desať, dvadsať alebo päťdesiat. Ako dôkaz, že rozkazy boli splnené, od zabijakov sa žiadalo, aby každej obeti odsekli ucho, pozbierali uchá do batohov a priniesli ich svojim veliteľom, aby sa spočítali. Niekoľko dní po masakre, vojenské jednotky boli vyslané späť do zruinovaného mesta, aby ho prehľadali a našli všetkých chudobných žobrákov, ktorí by sa mohli skrývať v dierach alebo pivniciach; títo boli vyvlečení von a rozsekaní”. Prvý vodca Mongolov, Džingischán ponúkol túto reflexiu o potešeniach života: “Najväčšou radosťou, ktorú človek môže poznať je poraziť svojich nepriateľov a priviesť si ich pred seba. Jazdiť na ich koňoch a privlastniť si ich majetky. Vidieť tváre tých, ktorí im boli drahí orosených slzami a zobrať okolo ramien a postískať sa s ich ženami a dcérami.”[1]

Ako dôveryhodné sú takéto odhady? Je iste pravdepodobné, ak sa bližšie prizrieme na údaje vtedajších kronikárov ako sú Ibn al-Atír a Al-Nasawi. Títo uvádzajú, že mongolská armáda (odhadovaná na približne 130 000 mužov) zmasakrovala stovky tisíc a v niektorých prípadoch milióny ľudí. Pri vyplienení Herátu bolo zabitých 1 600 000 ľudí a v Nišapúre 1 747 000 (ďalší zdroj tvrdí 2 400 000). Mongolský vojvodca Hulegu tvrdil v liste francúzskemu kráľovi Ľudovítovi IX., že počas vyplienenia Bagdadu zabil dva milióny ľudí [2]. Toto mohlo znamenať, že Mongoli v priebehu svojich dobyvačných výprav pravidelne viedli vojenské operácie v rozsahu obliehania Leningradu a bitky pri Stalingrade. Podľa Jacka Weatherforda v knihe ‘Genghis Khan and the Making of the Modern World – Džingischán a vytváranie moderného sveta’, sú tieto čísla ‘absurdné’. David Morgan v knihe ‘The Mongols – Mongoli’ bol rovnako skeptický, ale menej rozhodný čo sa týka týchto odhadov ako neštatistických ukazovateľov, ale namiesto toho tvrdí o nich ako o ‘dôkaze o stave mysle vytvoreného povahou mongolskej invázie’.

mongol2

Weatherford vyhlasuje, že ‘triezvi historici kladú počet mŕtvych pri Džingischánovej invázii do strednej Ázie na úroveň 15 miliónov v rozpätí piatich rokov’ avšak ‘dokonca aj toto oveľa menšie číslo…by vyžadovalo, aby každý Mongol zabil viac než stovku ľudí’. Ak zoberieme odhady kronikárov, potom podľa  Weatherforda by to znamenalo, že ‘každý mongolský vojak zmasakroval 350 ľudí’ (to by mohlo pretromfnúť aj 87 ľudí zabitých Arnoldom Schwarzeneggerom počas celého filmu Komando).

 

Ak by tak aj bolo, je trocha ľúbivé povedať, že kronikári preháňajú – hoci je to častý prípad v starovekej a stredovekej histórii [3]. Jeden prístup na určenie ich autentickosti je pokúsiť sa presne kvantifikovať aká veľká bola v tom čase populácia v Strednej Ázii. Podľa Davida Morgana je to ťažké zistiť kvôli nedostatočne rozsiahlemu islamskému archeológického prieskumu a skutočnosti, že budovy z nepálených tehál nereagujú dobre na reštaurátorské zásahy. Avšak na mnohých miestach ako je v Heráte je možné vidieť, kde stáli predmongolské hradby – podľa Morgana žiadna z oblastí nebola dostatočne veľká, aby pojala tak početnú populáciu spomínanú v prameňoch; aj počas obkľúčenia, kedy by sa populácia mohla zvýšiť prílevom utečencov [4]. Ďalším problémom je, že ak prijmeme dnešné čísla  potom by to mohlo naznačovať, že Mongoli boli v prečíslení pomerom 50:1 a mohli by sme si myslieť, že by mali väčší úspech pri bojoch so svojimi útočníkmi.

 

Bernard Lewis a David Morgan tvrdia, že Mongolské vyplienenie nebolo univerzálne. Najhoršej mongolskej pomste neunikli iba Transoxania a Kurasan zatiaľčo južná Ázia nikdy nebola vystavená útoku v plnom rozsahu. Časti Ruska boli úplne zdevastované, ale niektoré oblasti spustošeniu mierne alebo úplne unikli [5]. Vojenská kampaň namierená proti dynastii Čin vládnucej v Číne bola zničujúca, ale neskoršie ťaženie proti dynastii Sung bolo čo sa týka pustošenia menšieho rozsahu aby sa ak to je možné zabrala čo najviac nedotknutejšia krajina,

 

Jediný spôsob akým by číslo 40 miliónov udávané v knihe “Better Angels of our Nature” by sa mohlo ukázať ako hodnoverné je ak by štatistiky udávané  pre Čínu od dôb dynastie Sung a Čin až po vyhnanie Mongolov v roku 1382 boli presné. Tieto ukazujú pokles v počte populácie z 100 miliónov na 70 miliónov okolo roku 1290[6] a na 60 miliónov v roku 1393 – pokles o 40 miliónov. Akým spôsobom sú za tento zjavný holokaust zodpovední Mongoli?

 

Už sme už videli, problémy s pokusmi spoliehať sa na čínske cenzusy, ktoré všetky až príliš často odrážajú skôr účinnosť centrálneho spravovania než skutočné počty obyvateľstva. Podľa Timothyho Brooka v ‘The Troubled Empire – Ťažko skúšané impérium’ o mnohých Číňanoch žijúcich v mongolských oblastiach jednoducho nebolo oznámených, keďže upadli do nevoľníckeho postavenia a preto úplne zmizli zo záznamov. Naviac 14. storočie v Číne zažilo rozsiahle rozvodnenie Žltej rieky a následný hladomor, vypuknutia smrteľných nemocí v 30-tych rokoch a hlavne vypuknutie toho, o čom sa myslí, že to bola “Čierna smrť” – epidémia moru medzi rokmi 1353-4.[7] Čína v 14. storočí zakúsila nízke priemerné teploty, ostré zimy a krátko prebiehajúce ročné obdobie. Žltá rieka zaplavila 6 000 štvorcových míľ a v 17 opevnených mestách spôsobila kruté epidémie. Vojenský rozklad mohol spôsobiť to, že utečenci utekali na juh do komunít, kde boli považovaní za prechodných hosťov a preto neboli počítaní v daňových cenzoch.

mongol3Aké sa dajú robiť závery – ak nejaké – o rozsahu mongolskej ničivosti? Invázie boli určite desivé a spôsobili ťažké straty na poľnohospodárstve a mestách. Niektoré moderné štúdie majú tendenciu revizionisticky pretláčať pozitívne aspekty mongolského panstva avšak ako Hugh Kennedy poznamenáva v knihe ‘Mongols, Huns and Vikings – Mongoli, Huni a Vikingovia’:

‘Revizionistickí historici mali spochybniť mieru mongolskej ukrutnosti a deštruktívnosti naznačujúc, že takéto rozprávania sú zväčša rétorickými a preháňajú. Samozrejme váha dnes dostupných dôkazov je veľmi silná a je podložená archeologickými nálezmi. Z veľkých miest vyplienených Mongolmi iba Buchara a Urgenč boli prebudované na rovnakom mieste: BalchOtrar a Nišapur boli navždy rozvrátené a pri Merve bolo o dve storočia neskôr založené nové mesto celkom ďalej od zvyškov pôvodného mesta. Samarkand bol prebudovaný mimo starých múrov, kým staroveké mesto zostalo i keď dnes je v dezolátnom stave, smetiskom ruín z nepálených tehál’.

 

Ale niet pochýb – zatiaľčo samotní Mongoli by boli absolútne spokojní, keby sa im pripísalo na vrub zničenie 40 miliónov ľudí v 13. storočí (v tom čase to bolo približne 9% z celkovej svetovej populácie) – tento počet sa zdá pekne nepravdepodobný. Je to rovnaké ako počet civilistov zabitých v II. svetovej vojne so značne vyšším počtom svetovej populácie oveľa deštruktívnejšími druhmi zbraní. 11-15 miliónov sa nezdá mimo pravdepodobného dosahu – šokujúce číslo, ale stále nejakým spôsobom menšie než nafúknuté počty udávané Pinkerom [8]. Ak toto číslo je správne, potom Mongol dobyvačné vojny zabili 2.5%  svetovej populácie (450 miliónov) za viac než sto rokov – od 30-tych rokov 13. storočia až do neskorého 14. storočia. Naproti tomu v II. svetovej vojne došlo k vyhladeniu 1.5 až 2% svetovej populácie len za šesť rokov.

 

[1] Jedným z menej známych aspektov Mongolských výbojov bola ich schopnosť dokonalej vojnovej propagandy. Ohľadne toho je dobré odcitovať pasáž, ktorú napísal Jack Weathersford v knihe “Genghis Khan and the Making of the Modern World – Džingischán a vytváranie moderného sveta“:

‘Namiesto toho, aby považoval takéto apokalyptické popisy za škodlivé, Džingischán ich zdá sa ešte podporoval. S jeho záľubou pre využitie všetkého s čím sa stretol, navrhol účinný spôsob ako ťažiť z vysokej vzdelanostnej úrovne moslimského obyvateľstva a obrátil svojich nepodozrievavých nepriateľov k mocnej zbrani na ovládanie verejnej mienky. Teror, ako si všimol, sa najlepšie šíri nie činmi bojovníkov, ale perami pisárov a učencov. V ére pred existenciou novín, hrali listy inteligencie primárnu úlohu pri tvarovaní, vytváraní verejnej mienky a  pri dobývaní strednej Ázie na strane Džingischána si títo zohrali svoju úlohu celkom dobre. Mongoli obsluhovali nástroj virtuálnej propagandy, ktorá sústavne nadsadzovala počty ľudí zabitých v bitke a takto rozširovala strach všade tam, kde sa tieto zlovestné správy dostali.’

Podobne George Lane poznamenáva, že Mongoli ’zámerne preháňali a napomáhali šíreniu hrôzostrašných príbehov, ktoré okolo nich kolovali a predchádzali ich príchodu, aby si tak zaistili nerušené podmanenie si vystrašeného obyvateľstva’.

 

[2] V knihe Davida Morgana ‘The Mongols – Mongoli’ on tvrdí, že toto číslo je 200 000, avšak v tom sa pomýlil pri preklade vydavateľ a v neskorších vydania ho opravil na hodnotu 2 milióny. Toto číslo je otvorene príliš vysoké (pozrite odhady o stredovekej populácii Bagdadu v pozn. č. 4).

 

[3] Dokonca aj taká významná postava ako Julius Caesar vo svojom spise ‘Zápisky o vojne s Galmi’ tvrdil, že v jednej jedinej bitke proti dvom kmeňom porazil nepriateľa čítajúceho 430000 mužov a to bez straty čo i len jedného jediného vlastného vojaka.

 

[4] Odhady o počte obyvateľov Bagdadu sa pohybujú v rozsahu od 96 miliónov (!?!) podľa prameňa – kronikára Hilala al-Sabiho z 11. storočia až k pravdepodobne 200 000 až 500 000 obyvateľov (Jacob Lassner Massignon a Baghdad) Najhodnovernejším intervalom pre to obdobie sú hodnoty pravdepodobne medzi 200 000 a 600 000, podľa stredovekých štandardov veľmi veľké mesto, ale nie dostatočne veľké aby dosiahlo na počet obyvateľov za Huleguovho dobyvačného ťaženia resp. celkové číslo pochádzajúce od Pinkera. Odhady zabitých sa pohybujú od 80 000 až k 1 miliónu. Nižšie čísla na začiatku intervalu sa zdajú byť oveľa pravdepodobnejšie.

 

[5] John Fennell tvrdí, že hoci niektoré ruské mestá boli dobyté a pravdepodobne poškodené a zničené, mnohé ďalšie boli pravdepodobne obídené alebo vyplieneniu unikli.

 

[6] Cenzus z roku 1290 nezahrňoval proviciu Yunnan a ďalšie a taktiež nevyčísľoval niekoľko kategórií ľudí, tvrdiac že ‘migranti žijúci nadivoko nie sú zahrnutí do celkového súčtu’. Podľa knihy Petra C. Perdueho ‘Exhausting the Earth – Vysávanie Zeme’ sa všeobecne prijíma, že sčítanie v roku 1393 nezahrňovalo celú populáciu.

 

[7] Mongoli tu nie sú tak úplne z obliga, keďže to bolo vytvorenie ich ríše, čo vydláždilo cestu šíreniu morovej nákazy zo strednej Ázie do Číny.

 

[8] Akýkoľvek odhad by sa mal brať so značnou rezervou. John Man odhaduje, že masakre v Chorezme si údajne vyžiadali 1,2 milióna ľudských životov – tj. 25-30% z 5 miliónov. Huleguho dobyvačné ťaženia  si možno vyžiadali približne rovnaké množstvo zabitých a dá sa predpokladať mierne nižšie celkové číslo pre vpády do Východnej Európy a na Rus. Je jasné, že čínsky cenzus sa nemôže brať ako berná minca pri odhade strát v počte obyvateľstva a väčšina z tohto počtu musia byť straty spôsobené morovou nákazou. Predpokladajúc, že reálny pokles bol 30 miliónov (čo umožnuje značné podhodnotené počty v sčítaní) a mongolské činy zodpovedné za 25% zo všetkých úmrtí dáva 7,5 milióna. Toto by mohlo udávať celkovo obrovský počet 11,5 miliónov obetí za takmer celé jedno storočie.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s