Syllabus, spor a kontext

Syllabus, spor a kontext

Autor: Robert P. Lockwood

Keď John F. Kennedy v roku 1960 kandidoval za prezidenta bol kritizovaný za to, či by mal jeho katolicizmus byť prekážkou zastávať najvyšší úrad v krajine (USA). Kennedy napokon zvládol túto námietku v septembri roku 1960 prejavom k Greater Houston Ministerial Association.

Jeho reč mala rozptýliť obavy, že jeho prezidentovanie by mohlo znamenať katolícke ovládnutie Ameriky s pápežom diktujúcim verejnú politiku. Väčšina z reči nebránila úlohu náboženstva vo verejnom priestore, ale skôr popierala to, že by jeho viera mohla vôbec hrať nejakú úlohu. “Verím v prezidenta, ktorého náhľady na náboženstvo sú jeho súkromná záležitosť“, uistil zhromaždených protestantských pastorov. Kennedyho reč sa odvtedy mala stať zdrojom istého druhu “testovacieho činu” pre katolíckych politikov—obzvlášť s rešpektom k problému legalizovaného potratu.

Vo všetkej úcte ku Kennedymu reč odhaľuje svet antikatolíckych mestských legiend, (angl. urban legend), ktorým čelil. Kennedy si sťažoval na “pamflety a publikácie, ktoré sme všetci videli, ktoré starostlivo vyberali citáty mimo kontext z vyhlásení vodcov katolíckej Cirkvi, zvyčajne v iných krajinách, často v ďalších krajinách a zriedkakedy relevantné k akejkoľvek situácii tu.”

Na vrchole tohto zoznamu citovaných dokumentov bol tzv. Sylabus omylov. Ťažko by ste menovali iný dokument z cirkevnej histórie, citovaný z väčšou pravidelnosťou než je Syllabus (uverejnený za pontifikátu bl. pápeža Pia IX. v roku 1864). Žiadny iný dokument Pia IX.—alebo ktoréhokoľvek iného pápeža v tejto veci—vygeneroval viac sporov v dobe jeho vzniku než Syllabus a  zostáva až dodnes hlavným ohnivkom antikatolíckych mestských legiend. Dajte dnes do vyhľadávača Google výraz “Syllabus of Errors” a dostanete milión výsledkov za menej než sekundu s mnohými, ktoré vás zavedú na bizardné antikatolícke webstránky. A podobne ako kandidát na prezidenta Kennedy v roku 1960, len málo katolíkov vie niečo viac o dokumente, z ktorého antikatolícki bigoti dokážu citovať ako z Písma.

Predbehol svoju dobu

Pochopenie Syllabu vyžaduje pochopiť dobu v ktorej bol vydaný, rovnako ako aj kontext rozmanitých odsúdených princípov. Väčšina dokumentu je desivo prorocká. Syllabus bol pochmúrnou pripomienkou na novú filozofiu stavu, ktorý ovládal Európu v polovici 19. storočia. Bola to filozofia zaborená do rastúceho nacionalizmu, kde práva sa stratili pod vládou absolútnej moci štátu predstavujúceho konglomerát rasy alebo triedy. Syllabus útočil na rastúci koncept štátu, ktorý našiel napokon svoj úplný rozkvet v 20. storočí vo fašizme a komunizme.

V tom istom čase Syllabus odpovedal, z perspektívy Katolíckej Cirkvi, radikálnu definíciu oddelenia cirkvi od štátu, ktorá sa naplno preukázala v satelitných štátoch Sovietskeho zväzu vo Východnej Európe, kde viera nemala žiadne práva a žiadnu úlohu. Táto extrémna separácia cirkvi od štátu bola navrhovaná v 19. storočí v Európe nebola sloboda náboženstva, ale otvorený útok štátu na náboženské vyjadrovanie sa a práva vo verejnej sfére.

Ale pre kritikov Syllabu dokument údajne definoval katolícku vieru ako monarchický absolutizmus, ktorý by mal poprieť slobodu náboženstva, slobodu tlače a slobodu sekulárnej vlády konať bez náboženského diktátu Katolíckej Cirkvi. Syllabus bol použitý ako preukazný text pre antiklerikálov, že Cirkev odmieta parlamentnú demokraciu a ľudskú slobodu.

Aká je definícia slobody?

V súčasnosti je Syllabus najčastejšie citovaný fundamentalistickými kritikmi Cirkvi. Akokoľvek, v čase ked bol vydaný, liberálna Európa ho považovala za dôkaz, že Katolícka Cirkev bola anachronizmus odsúdený na zánik.

Čo presne bol Sylabus omylov? Bola to príloha k encyklike pápeža Pia IX. Quanta Cura z roku 1864 (Odsúdenie súčasných omylov). Encyklika a Sylabus už boli niekoľko rokov v prípravnej fáze, hoci sa vie, že bezprostredná príčina ich uvoľnenia bol prejav liberálneho katolíka prednesený vo Francúzsku v roku 1863, ktorý sa volal gróf Charles Montalembert.

Gróf argumentoval tým, že Cirkev musí akceptovať vzostup nezávislých demokracií a nový svet, ktorý sa práve tvoril v Európe. Hovoril o tom, že staré katolícke režimy umierali a dedičná monarchia bývala vymieňaná za nové národné štáty. Cirkev musí zabudnúť na koncept katolíckych štátov a vstúpiť do turbulentného sveta nových demokracií. Zhrnul svoj pohľad na volanie  po “slobodnej Cirkvi v slobodnom štáte.” Bolo lepšie tolerovať omyl, uzatváral Montalembert, tak aby Cirkev mohla slobodne odpovedať s pravdou.

Reč rozdráždila mnhých v Cirkvi, ktorý ju považovali za optimistickú naivitu v porovnaní s tým čo sa skutočne odohrávalo v Európe. Títo katolíci nazerali na svet tzv. “slobodných štátov” a videli skonfiškované cirkevné vlastníctvo, mníšky a mníchov vyhnaných z ich náboženských rádov, zastrelených kňazov, zatknutých biskupov, Cirkev vytláčaná z akejkoľvek úlohy vo výučbe alebo vo verejnom priestore, zlostná antikatolícka rétorika v novinách a legislatíve a konfiškácia Pápežských štátov ozbrojenou silou. Preto pochybovali o tom, či toto bola budúcnosť “slobodnej Cirkvi v slobodnom štáte.”

Hodné odsúdenia

Encyklika bola vyhlásením proti záplave ideí vtedy v obľube, myšlienok, ktoré zostávajú hodné odsúdenia i dnes—indiferentizmus, ateizmus, racionalizmus. Sylabus sám obsahoval 80 odsúdených viet, z ktorých mnohé boli podobne hodné napomenutia: popretie existencie Boha a pravda Sv. Písma, potreba súhlasu svetskej autority k právu Cirkvi učiť, rovnosť ľudského rozumu s Božím Zjavením, všetko zahrňujúca a výlučná autorita štátu. Napríklad boli odsúdené tieto tvrdenia: “Všetok účinok konania Boha na človeka a svet bol popretý”; and “Štát ako počiatok a zdroj všetkých práv, je vybavený určitým právom neobmedzeným žiadnymi hranicami.”

Mnohé z týchto odsúdených tvrdení sú rovnako odporné i dnes: “Právo spočíva na materiálnom fakte. Všetky ľudské povinnosti sú len prázdne gestá a všetky ľudské fakty majú účinok práva.”

Zatiaľčo tvrdenia ako tieto sa zdajú hodné schválenia, iné oblasti Sylabu poskytujú oveľa horšie ťažkosti, obzvlášť ak sa čítajú v rámci dnešného chápania. Napríklad je odsúdená sloboda tlače. Našim ušiam to znie absolutisticky. Ale v kontexte doby tlač nebola prostriedkom na objektívne informovanie verejnosti—skôr predstavovala nič viac než jednostranné invektívy, obzvlášť v Európe. Bola taktiež často zlomyseľne antikatolícka, nedosahujúca normy objektivity alebo vyváženosti. Inými slovami, to čo Sylabus odsúdil bola jednoducho propaganda.

Väčšina kritiky Sylabu v 19. storočí sa zameriavala na posledné štyri odsúdené tvrdenia:

V prítomnosti už nie je výhodné, žeby katolícke náboženstvo malo byť považované za jediné náboženstvo štátu, k vylúčeniu všetkých iných foriem náboženského uctievania.
Preto bolo múdro rozhodnuté podľa zákona, v niektorých katolíckych krajinách, že osoby do nich prichádzajúce budú užívať možnosť verejne vykonávať ich vlastné zvláštne náboženské uctievanie.
Naviac, je falošné, aby občianska sloboda každej formy náboženského uctievania a plná moc daná všetkým otvorene a verejne prejavovať akékoľvek názory a myšlienky kdekoľvek, vedia omnoho ľahšie k poškodeniu morálky a myslí ľudí a propagácii nákazy indiferentizmu.
Rímsky pontifik sa môže a mal by sa zmieriť s pokrokom, liberalizmom a modernou civilizáciou.

Umenie čítať v kontexte

Toto posledné tvrdenie bolo v ére Sylabu vítané s veselosťou a satirou. Dokonca odsúdenie odluky cirkvi od štátu sa pre nás zdá archaické. Ale znovu musíme pochopiť kontext vyhlásení a ako takáto odluka bola v tom čase v Európe definovaná. V mnohých krajinách, ako je Bismarckovo Prusko, to znamenalo, že Cirkev bola absolutné podriadená štátu a musela sa úplne stiahnuť z verejného života. To čo bolo odsúdene, bol spôsob, akým boli tieto idey zneužité na útok proti Cirkvi.

Taktiež musíme zohľadniť otázku historického kontextu. Zámerom tvrdení týkajúcich sa cirkvi a štátu bolo brániť zákony Španielska, ktoré ustanovili práva Cirkvi. Pápež len bránil právo Španielska takto postupovať. Hoci nás zaráža, že to nie je v súlade s hájením náboženskej slobody, pre Cirkev to znamenalo, že Španielsko bolo poverené udržiavať svoju katolícku identitu.

Odsúdené tvrdenia sú aplikované na špecifické okolnosti v Európe tej doby. Väčšina z tvrdení bola prevzatá takmer priamo z predošlých pápežských dokumentov. Iba pomocou odkazu na pôvodný kontext môžeme pochopiť zmysel Sylabu.

Napríklad, že 80. tvrdenie, ktoré v tom čase v Európe pripadalo tak zábavné, bolo odvodené z dokumentu Lamdudum Cernimus z roku 1861. Jeho univerzálne odsúdenie “pokroku, liberalizmu a modernej civilizácie” priamo citovalo argument, vypracovaný piedmontskou vládou, keď tá jednostranne zavrela kláštory a cirkevné školy.

Toto bolo definitívne vysvetlenie dané k Sylabu v populárnej brožúrke napísanej biskupom z Orleáns, Felixom Dupanloupom, interpretáciou, ktorú Pius IX. prijal ako presnú.

Biskup Dupanloup vyznačil presný zdroj každého odsúdeného tvrdenia v odkaze ku každej konkrétnej udalosti alebo vyhláseniu. Tieto anotácie poskytovali Sylabu životne dôležitý historický kontext rovnako ako aj jasný pramenný rámec. Brožúrka zasadila Sylabus do špecifickej doby jeho vzniku a ponúka oveľa jemnejší pohľad než mohlo priniesť vtedajšie čítanie.

Tí, ktorí zabúdajú na dejiny

S vysvetlením biskupa Dupanloupa po ruke väčšina z pôvodného hnevu nad Sylabom zmizla. Ale Sylabus spôsobil väčšie ťažkosti v Spojených štátoch, kde sa často využíval ako antikatolícke baranidlo, aby sa pomocou neho “preukázalo”, že Cirkev bola fundamentálne proti odluke cirkvi od štátu, náboženskej tolerancii, verejným školám a slobode prejavu. Niektorí fundamentalistickí kritici ho týmto spôsobom stále využívajú.

Cirkev bola v Európe vykresľovaná ako nepriateľ myslenia a civilizácie, pozostatok stredoveku. Táto characterizácia znechucovala katolíkov, ktorí nazerali na Cirkev ako na stvoriteľa európskej kultúry— všetkého oslavovaného ako západná civilizácia. Cirkev mala obrátiť barbarov, zachovať antické dedičstvo, umožniť slávne úspechy renesancie a vytvoriť umenie, architektúru, výučbu, filozofiu a ideály, ktoré definujú Európu.

Pre mysle katolíkov 19. storočia mala moderná civilizácia vytvoriť slumy, zločin, politický chaos, nenávisť, rasizmus, vojnu, agnosticizmus a ateizmus. Oni pozerali na svet od Francúzskej revolúcie a videli nie znovuzrodenie civilizácie ale jej kolaps.

Sylabom  Cirkev odpovedala na plazivý “scientizmus” 19. storočia—myšlienku, podľa ktorej neexistuje mimo vedeckých faktov žiadna pravda a že “veda” by mala nahradiť náboženskú vieru ako výlučného arbitra ľudského pokolenia. Mnohé z navrhnutých totalitných teórií—ktoré zahrňujú fašizmus a komunizmus—neboli navrhnuté ako ideológie, ale ako vedecké metódy organizácie ľudských záležitostí. Fašizmus zahrňuje údajnú vedu o rase a počiatkoch ľudstva, prekrucujúcu darvinizmus na spôsob ako dosiahnuť “prežitie najvhodnejších” v budúcnosti ľudstva. Komunizmus tvrdil, že všetko bola len aplikovaná ekonómia a historická veda.

Myšlienky majú dôsledky a niektoré myšlienky z 19. storočia mali v ďalšom storočí hrôzostrašné následky. Toto bolo varovanie obsiahnuté v Sylabe omylov Pia IX.—výstraha, ktorá bola ignorovaná príliš dlho.

Originál článku bol uverejnený na stránke Catholic Answers pod názvom The Syllabus, the Controversy, and the Context a autorom je Robert P. Lockwood

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s