Richard Carrier o starovekej vede

V kapitole č. 15 knihy The Christian Delusion – Blud kresťanstva (Prometheus Books, 2010), Richard Carrier sa snaží argumentovať tým, že pohanská grécka veda sa snažila dosiahnuť vedeckú revolúciu, zatiaľčo sociálny kolaps v treťom storočí n. l. a následný rozmach kresťanstva to zastavil.

Hoci Richard odkazuje na mnohých moderných odborníkov, pokiaľ som si vedomý tak žiadny z nich by nepodporil jeho tvrdenie, že grécka veda bola na vrchole revolúcie (povedzme v rámci jedného alebo dvoch storočí pričom kolaps v treťom storočí zabránil pokroku). Vedcom, ktorý sa priblížil dostatočne na to, aby podporil Richardovu pozíciu je pravdepodobne Lucio Russo v knihe The Forgotten Revolution – Zabudnutá revolúcia (Springer, 2003). Russo v nej predkladá argumenty na základe hlbokej znalosti starovekých prameňov o tom, že grécka veda dosiahla svoj vrchol približne okolo roku 300 pr.n.l. Naznačuje, že keď bol objavený zákon gravitácie a keď bol oveľa rozšírenejším heliocentrizmus Aristarcha zo Samosu než sa myslí dnes, došlo k zabudnutej vedeckej revolúcii. Pre Russa znamená obdobie ranej rímskej ríše, obdobie Ptolemaia a Heróna úpadok a stagnáciu gréckej vedy.

Russova práca nebola prijatá vedeckou komunitou. Sám Richard tiež zastáva veľmi odlišný názor od Russoa tvrdiac, že druhé storočie n.l. predstavuje vrchol gréckej vedy. Ironicky povedané, Russo by sa takmer dokázal vysloviť na podporu Rodneyho Starka, ktorý tvrdí, že po Aristotelovej ére sa v gréckej vede nič veľké a významné nestalo (hoci Russo moment prelomu posunul o približne päťdesiat rokov).

Takže ako ďaleko sa grécka veda dostala? Budem sa v mojich poznámkach sústrediť na mechaniku a fyziku, keďže tieto patria do poľa pôsobnosti, do ktorého spadá väčšina mojej práce o stredovekej vede.

Richard poznamenáva, že “Strato zo Lampsaca rozšíril… experimentálnu metódu na stroje a fyziku a od tej doby mnohé z Aristotelových fyzikálnych teórií bolo pozmenených alebo opustených”. Strato bol druhým riaditeľom Aristotelovho Lycea hneď po samotnom majstrovi. Z jeho spisov sa zachovalo málo, ale v antike mal kvôli vede takú povesť, že bol známy ako naturalista. Jeho najväčším úspechom o ktorom v súčasnosti vieme bolo predvedenie, že vzduch sa dá stlačiť z čoho správne odvodil, že je tvorený malými časticami plávajúcimi vo vákuu. Taktiež predviedol, že skutočné vákuu sa dá vytvoriť umelo. To je pozoruhodné. Ale je v tom háčik. Úryvok z jeho práce, v ktorom to je uvedené sa všeobecne považuje za včlenený do úvodu k spisu Pneumatika Heróna z Alexandrie, napísaného v prvom storočí n.l. alebo o tri storočia neskôr. Richard vraví, že “Hero mal experimentálne vyvrátiť Aristotelovo tvrdenie, že vákuum bolo nemožné”. Ale ak Herón sám vykonal tieto experimenty ako tvrdí Richard, prečo by používal prameň, ktorý je starý tri storočia na dokázanie toho? OK, Strato mal pravdu. Ale to znamená, že teória, ktorú Herón tak úspešne využil pre svoj automat tu existovala približne stovky rokov a medzitým nebola vôbec vylepšená.

Mimoto, hoci Strato mal odvodiť zistenie, že umelé vákuum je možné, on a všetci jeho nasledovníci predpokladali, že nasávanie, základ Herónových pneumatických vynálezov je výsledkom strachu prírody z vákua a jej pokúšania sa ho zaplniť. A to nie je pravda.

Situácia s Herónom, ktorý predstavuje pre Richarda vrchol gréckych úspechov v “mechanike, pneumatike a divadelnej robotike” vypadá horšie. V jeho Mechanike Herón jednoznačne tvrdí, že ťažké predmety padajú rýchlejšie než ľahšie (a poskytuje vysvetlenie prečo, ktoré vyzerá ako keby pochádzalo od Hipparcha (o ktorom pozri nižšie), hoci je ťažké si byť v tom naisto). V súčasnosti je to fundamentálny omyl, ktorý sa ľahko ukáže pomocou toho najjednoduchšieho z experimentov. Už samotný Herón to však nedokázal. Čo sa týka otázky jednoducho prijal autoritu Aristotela (a zdravého rozumu). Neexistuje žiaden dôkaz, o ktorom by som vedel, žeby ktokoľvek vykonal jednoduchý experiment pustenia ťažkej a ľahkej gule, až experimentu Jána Filopóna v šiestom storočí n.l., od ktorého kresťania mali nechať vedu stagnovať.

Herón taktiež napísal o zákone odrazu, správne poznamenajúc, že uhol dopadu a uhol odrazu sú rovnaké. C.B. Boyer pred mnohými rokmi ukázal, že toto bolo známe prinajmenšom  od doby Aristotela, takže znovu Herónova veda nebola nová alebo výsledkom nových experimentov.

Podľa vyššie uvedeného sa dá celkom dobre urobiť záver, že Herón bol praktický mechanik a domáci majster, ktorý svoju teóriu vyčítal zo starých kníh a vo svojom živote sa nikdy ani len nepriblížil k skutočnému experimentu. Vedecká encyklopédia o klasických štúdiách The New Pauly, poznamenáva: “Herón nie je veľmi originálny. Jeho význam leží v spôsobe, akým zhrnul existujúce poznanie vo forme príručky”. To je veľmi odlišné od hodnotenia významu Heróna naznačenom Richardom v jeho kapitole.

Ak sa vrátim späť k Stratovi, nevieme o tom, žeby vykonal nejaké experimenty na poli mechaniky. Jediný prameň, ktorý sa zmieňuje o jeho práci v tomto odbore je diskusia v Simpliciovom komentári o Aristotelovej Fyzike  zo šiesteho storočia n.l.. Strato pozoroval, že ako tok vody postupne padá tak sa rozbíja čo on správne interpretoval ako dôkaz, že padajúce predmety zrýchľujú. Ale to už vedel aj Aristoteles. Taktiež pri poznaní Hipparchovej mechaniky závisíme od Simpliciových údajov. Dnes vieme, že bol určite vynikajúcim astronómom. Richard taktiež poznamenáva, že Hipparchos pracoval na čoraz viac spresňujúcich sa teóriách pohybu strely. Ale to je trošku roztiahnutím. Hipparchova jedna dobrá myšlienka o projektovanej sile bola neskôr prevzatá Jánom Filoponom a znovu sa objavila neskorom stredoveku v oveľa prepracovanejšej podobe ako impetus. Ale v období medzi životom Hipparcha a Filopóna na vedeckom poli pobybu strely nevidíme žiadny pokrok.

Celkovo vôbec nie som presvečený Richardovým argumentom, že Grécko bolo na prahu vedeckej revolúcie, keď kolaps v treťom storočí zastavil pokrok. Naozaj skôr sa nachádzam bližšie k Russovmu názoru, že zlatý vek gréckej vedy nastal približne okolo roku 300 pr. n.l.. Takže podľa môjho názoru Richardov druhý argument namierený proti tzv. téze posvätnej vedy je nepresvedčivý, aj keď v prvom uspel. Samozrejme v priebehu svojho výskumu môže odhaliť nové dôkazy a aby sme si boli na istom, potrebujeme počkať na jeho publikovanie.

Preložené z angličtiny.

Článok: Richard Carrier on ancient science

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s