Citát dňa – Ako scientizmus všetko otrávi

Podvojné účtovníctvo

Pre scientistov presvedčených, že Boh nie je, nejestvuje dokonalejšie potešenie než neustále pripomínanie dejín náboženskej brutality a perzekúcie. Sam Harris je v tomto ohľade mimoriadnym nadšencom, keďže vo svojej knihe The End of Faith (Koniec viery) v desivých ale rozvláčnych detailoch popisuje metódy mučenia používané Španielskou inkvizíciou. Ak čitatelia potrebujú vhodné informácie týkajúce sa tzv. strappado alebo iných nástrojov doktrinálneho nátlaku, môžu sa obrátiť na jeho stránky. Neexistuje dôvod prečo proti tomu namietať. Značné množstvo ľudského utrpenia bolo spôsobené náboženským fanatizmom. Ak však inkvizícia už dnes nemá moc vyvolávať u nás rozhorčenie, moslimský svet ako sa často zdá je namiesto nej celkom pripravený zodvihnúť štafetu hojnej neprávosti.

Jednako je tu tento nepríjemný fakt: Dvadsiate storočie nebolo vekom viery a bolo hrozné. Lenin, Stalin, Hitler, Mao a Pol Pot nikdy nebudú počítaní za náboženských vodcov ľudstva.

Ani nik nemôže tvrdiť, že hrôzy dvadsiateho storočia boli neočakávané. Hoci prišli ako šok, to že sa stali nebolo prekvapením. V Bratoch Karamazovových Ivan Karamazov vyhlásil, že ak neexistuje Boh potom je všetko dovolené. Počas priebehu 19. storočia ako náboženské presvedčenie mizlo z inštitúcií v kultúre Západu básnici a filozofi mali znepokojujúci pocit, že jeho stiahnutie môže značiť nástup veľkého zla vo svete.

V tomto mali pravdu.

To čo poskytuje Karamazovove varovanie – kvôli tomu aké to je – jeho presvedčivosť spočíva v tom, že sa stalo súčasťou najaktuálnejšieho hypotetického sylogizmu:

Prvá premisa:

Ak Boh neexistuje potom je všetko dovolené.

A druhé:

Ak je veda pravdivá, potom Boh neexistuje.

Záver:

Ak je veda pravdivá, potom všetko je dovolené.

A preto tu existuje návrat k oveľa staršiemu, značne pochmúrnejšej vízii života a jeho obmedzeniam, takej ktorá si zaslúži označiť frázou beštiálne pôžitkárstvo s niečím viac podľa spokojnosti než ako sa bežne predstavuje.

V roku 2007 sa množstvo vedcov stretlo na konferencii nazvanej “Beyond belief: Science, Religion, Reason, and Survival” za účelom útočiť na náboženské myslenie a zagratulovať si navzájom vo svojej neohrozenosti takto robiť aj naďalej. Vystúpil tam s prejavom aj fyzik Steven Weinberg. Ako jeden z autorov teórie elektroslabého zjednotenia, práce za ktorú dostal Nobelovú cenu, je postavou veľkého významu. “Náboženstvo”, ako potvrdil “je urážkou ľudskej dôstojnosti. S ním alebo bez neho tu môžeme mať dobrých ľudí konajúcich dobré veci a zlých ľudí konajúcich zlé veci. Ale aby dobrí ľudia konali zlé veci, na to je potrebné náboženstvo” (zvýraznené kurzívou).

Pri takomto prejave, Weinbergovi sa vrelo aplaudovalo, ani jeden, z tých čo ho si ho vypočuli sa ho však neopýtal otázku, ktorá by mala byť považovaná za vhodnú: Tak kto bol tým, ktorý uvalil na trpiacu ľudskú rasu otravný plyn, ostnatý drôt, výbušniny, experimenty v eugenike, chemický vzorec pre Cyklón B, ťažké delostrelectvo, pseudovedecké ospravedlnenia masových vrážd, trieštivé bomby, útočné ponorky, napalm, interkontinentálne balistické strely, vojenské vesmírne stanice a nukleárne zbrane?

Ak dobre slúži pamäť, nebol to Vatikán.

Ak skutočnosti o dvadsiatom storočí vypadajú pre vedecký ateizmus nepríjemne, vhodne informované myslenie môže vždy nájsť spôsob ako ich poprieť. Psychológ Steven Pinker preto uviedol do diskusie významné tvrdenie, že “niečo obsiahnuté v modernite a jej kultúrnych inštitúciách nás urobilo šľachetnejšími.”

Dobré správy sú neúprosné: “Na škále desaťročí rozsiahle dáta znovu vykresľujú šokujúco potešileľný obrázok.”

“Niektoré z dôkazov”, pokračuje vo svojich tvrdeniach Pinker, “sme mali po celú dobu nadosah. Tradičná história už dlhšie mnohými spôsobmi poukazovala na to, že sa stávame čoraz láskavejšími a miernejšími.

Krutosť ako potešenie, ľudské obete na vyhovenie povere, otroctvo ako prácu šetriace zriadenie, dobývanie ako misionárske vyhlásenie vlády, genocída ako prostriedok získavania nehnuteľností, mučenie a mrzačenie ako rutinné potrestanie, trest smrti za prečiny a odlišnosti v názore, vražda ako mechanizmus politického nástupníctva, znásilnenie ako vojnové ukoristenie, pogromy ako výbuchy frustrácie, vražda ako hlavný spôsob riešenia konfliktov – to všetko boli bežné črty života počas väčšiny ľudskej histórie. Ale dnes sú také zriedkavé až neexistujúce na Západe, ďaleko menej časté inde než aké by mali byť, utajené keď nastanú a široko odsúdené, keď prídu na svetlo.

Tu je naozaj presnejšie ohodnotenie dvadsiateho a začiatku 21. storočia. Ktokoľvek, kto je presvedčený že tieto čísla reprezentujú “šokujúco potešiteľný obrázok” by mal podstúpiť snahu o čo len najmenšiu predstavivosť, aby postrehol mimoriadnu váhu ľudskej úbohosti ukrytú v týchto štatistikách:

“Šokujúco šťastlivý obrázok” podľa značných počtov obetí

—————————————————————————————————————-

Prvá svetová vojna (1914-18):…………………………15 miliónov

Ruská občianska vojna (1917-22):………………………9 miliónov

Sovietský zväz, Stalinov režim (1924-53):……………20 miliónov

Druhá svetová vojna (1937-45):……………………….55 miliónov

Čínska občianska vojna (1945-49):……………………2,5 miliónov

Čínska ľudová republika, Maov režim (1949-75):…..40 miliónov

Tibet (1950 až doteraz):…………………………………….. 600000

Slobodný štát Kongo (1886-1908):………………………8 miliónov

Mexiko (1910-20):………………………………………………1 milión

Turecké masakry Arménov (1915-23):………………..1,5 milióna

Čína (1917-28):………………………………………………….800000

Čína, Nacionalistická éra (1928-37):……………………3,1 milióna

Kórejská vojna (1950-53):……………………………….2,8 milióna

Severná Kórea (1948 až doteraz):………………………..2 milióny

Rwanda a Burundi (1959-95):………………………..  1,35 milióna

Druhá vojna v Indočíne (1960-1975)…………………..3,5 milóna

Etiópia (1962-92):………………………………………………400000

Nigéria (1966-70):………………………………………………1 milión

Bangladéš (1971):…………………………………………1,25 milióna

Kambodža, Červení Kméri (1975-78):………………..1,65 milióna

Mozambik (1975-92):…………………………………………..1 milión

Afganistan (1979-2001):………………………………….1,8 milióna

Iránsko-Irácka vojna (1980-88):……………………………1 milión

Sudán (1983 až doteraz):…………………………………1,9 milióna

Kinšasa, Kongo (1998 až doteraz):……………………..3,8 milióna

Vzbura na Filipínach (1899-1902):…………………………..220000

Brazília (1900 až doteraz):……………………………………500000

Amazónka (1900-1912):………………………………………250000

Portugalské kolónie (1900-1925):…………………………..325000

Francúzske kolónie (1900-1940):……………………………200000

Rusko-Japonská vojna (1904-5):……………………………130000

Nemecká východná Afrika (1905-7):……………………….175000

Líbya (1911-31):………………………………………………..125000

Balkánske vojny (1912-13):………………………………….140000

Grécko-Turecká vojna (1919-22):………………………….250000

Španielska občianska vojna (1936-39):……………………365000

Frankov režim (1939-75):…………………………………….100000

Habešská výprava (1935-1941):……………………………400000

Fínska vojna (1939-40):………………………………………150000

Grécka občianska vojna (1943-49):………………………..158000

Juhoslávia, Titov režim (1944-80):…………………………200000

Prvá vojna v Indočíne (1945-54):………………………….400000

Kolumbia (1946-58):…………………………………………..200000

India (1947):…………………………………………………….500000

Rumunsko (1948-89):…………………………………………150000

Barma/Mjanmarsko (1948 až doteraz):………………….130000

Alžírsko (1954-62):……………………………………………..537000

Sudán (1955-72):……………………………………………….500000

Guatemala (1960-96):…………………………………………200000

Indonézia (1965-66):………………………………………….400000

Uganda, režim Idi Amina (1972-79):……………………….300000

Vietnam, povojnový komunistický režim (1975 – ):……..430000

Angola (1975-2002):…………………………………………..550000

Východný Timor, dobývanie Indonéziou (1975-99):……200000

Libanon (1975-90):…………………………………………….150000

Kambodžská občianska vojna (1978-91):…………………225000

Irak, Saddám Husajn (1979-2003):………………………..300000

Uganda (1979-86):…………………………………………….300000

Kurdistan (80-te roky, 90-te roky 20.stor.)………………300000

Libéria (1989-97):………………………………………………150000

Irak (1990- ):…………………………………………………….350000

Bosna a Hercegovina (1992-95):……………………………175000

Somálsko (1991 až doteraz):………………………………..400000


Pri úvahe nad Pinkerovým hodnotením doby v ktorej žijeme jediný cenný záver, ktorý môže z toho vzísť je ten, že sa nedá tak často nájsť v prírode také obrovské množstvo stupídnosti.

 

Útok na ľudskú dôstojnosť

Je to niečo v samotnej povahe sekulárnej spoločnosti čo spôsobilo aby sa také hrôzy mohli udiať? Najsamprv Hitler a Stalin ako sa zdá ponúkajú ďalšiemu vyšetrovaniu dosť značný priestor na manévrovanie.

A obrana?

Richard Dawkins prijíma skutočnosť, že Stalin bol úprimný ateista a tak zodpovednosť toho druhu, ktorú pripustí každá rodina, ale je prinajmenšom vzdialene naklonený teórii, že Hitlerove náboženské sentimenty ako katolíka boli čestné. Prečo teda sa zastaviť len u Hitlera? Nie je pochýb, že niektorí členovia SS prijali eucharistiu po mimoriadne náročnom dni na poli vraždiac staršie židovské ženy a pri pomstychtivých ruských jednotkách približujúcich sa k Berlínu Heinrich Himmler, ktorý viedol mašinériu vyhladzovania Tretej Ríše a dohliadal na znesväcovanie kostolov a synagóg od jedného konca Európy po druhý, sa priznal spoločníkovi, že bol presvedčený o existencii Vyššej Moci. Smrť Franklina Roosevelta inšpirovala Josepha Goebbelsa k podobne zbožným sentimentalitám. Obrátenie na smrteľnej posteli sa všeobecne považuje za znak zúfalej nečestnosti. Počas svojho pôsobenia táto zberba konala ako by žiadna moc nebola vyššia než ich vlastná. Dawkins je pripravený pripustiť fakty, zatiaľčo popiera ich význam. Ani nacisti ani komunisti tvrdí, nekonali vďaka svojmu ateizmu. Oni sa jednoducho len snažili zabiť čo najviac ľudí. Ateizmus nemá s tým nič čo dočinenia. Rovnako dobre to mohli byť aj Kresťanskí vedci.

V prvých dňoch nemeckého vojenského ťaženia do Východnej Európy, pred tým než by nacistov v ich bezstarostnosti čo i len na okamih napadla možnosť sovietskej odplaty, ich vyhladzovacie čaty sa mohli valiť do dedín a po tom, čo prinútili dedinčanov, aby si vykopali svoje vlastné hroby, zavraždili svoje obete guľometmi. Pri jednej takejto príležitosti niekde vo Východnej Európe dôstojník SS ležérne dohliadal, s na zemi podopretým guľometom dvojnožkou, ako postarší a bradatý chasidský Žid prácne kope to, o čom vie, že bude jeho hrobom.

Stojac priamo, obráti sa na popravcu: “Boh, to všetko čo robíte, vidí”.

A hneď nato bol zastrelený.

To, v čo Hitler neveril a v čo Stalin neveril a v čo Mao neveril a v čo SS-áci neverili a v čo gestapáci neverili a v čo príslušníci NKVD neverili a v čo komisári, funkcionári, chvástajúci sa katani, nacistickí doktori, teoretici, intelektuáli komunistickej strany, Hnedokošeláci, Čiernokošeláci, gauleiteri a tísíce straníckych škrabákov neverili bolo, že Boh vidí to, čo oni páchajú.

A do tej miery môžeme povedať, že len veľmi málo z tých, dopúšťajúcich sa hrôz dvadsiateho storočia sa veľmi obávalo toho, že Boh vidí to, čo oni aj napriek tomu konajú.

Toto je avšak napokon známkou sekulárnej spoločnosti.

 

Z knihy Davida Berlinskeho, sekulárneho žida a vedcaThe Devil’s Delusion: Atheism and Its scientific pretensions, New York, Basic Books, 2009, pp. 18-27

Reklamy

2 comments on “Citát dňa – Ako scientizmus všetko otrávi

  1. strapaty píše:

    pridam do rebricku …. potraty 45 milionov /rok … atikoncepcia … neevidovane ale niekolko nasobne viac

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s