Ako si stredovekí Európania poradili s gréckym dlhom? Tak, že vyplienili ich hlavné mesto

Historici štvrtej križiackej výpravy (1202-04) v minulosti hľadali vysvetlenia, prečo sa križiaci rozhodli priplávať do hlavného mesta byzantskej ríše Konštantínopolu, namiesto aby tiahli do Egypta. Niektorí sa domnievali, že križiaci boli oklamaní benátskym dóžom resp. niektorým iným spiklencom, zatiaľčo iní argumentujú s tým, že rozhodnutie ísť a dobyť Konštantínopol bolo takmer náhodné, kde zohrali svoju úlohu nepredpovedateľné okolnosti, ktoré križiacku armádu zviedli na toto riskantné dobrodružstvo.
Avšak historik Savvas Neocleous, píše v článku v najnovšom čísle časopisu Journal of Medieval History,  že ”skutočným dôvodom pre diverznú vojenskú akciu namierenú proti Konštantínopolu v r. 1203, ktorú naplánovali Benátčania a križiaci a ich následný útok na cisárske hlavné mesto v roku 1204, bol to jednoduchší a, v ich mysliach čoraz viac ťaživý záujem: zaplatenie mimoriadne vysokých dlhov.”

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s