Citát dňa – Kniha, ktorú mal Galileo naozaj napísať.

Historik vedy, agnostik John S. Hopkins na svojom blogu Renaissance Mathematicus cituje z veľmi zaujímavého článku prof. Christopera Graneyho:

“Vo svojom diele Almagestum novum z r. 1651 jezuitský vedec Giovanni Battista Riccioli ” poskytuje zoznam 126 argumentov pre a proti heliocentricite (49 za, 77 proti). … Ak sa dívame cez prizmu Riccioliho 126 argumentov, debata ohľadne kopernikánskej hypotéze sa zdá dynamickou a naozaj podobnou väčšine moderných vedeckých debát. Obidve stránky predvádzajú dobré argumenty k veci a proti nej bod  za bodom. Náboženské argumenty v debate zohrávajú len malú úlohu; starostlivé, reprodukovateľné experimenty hlavnú úlohu. Pre Riccioliho nesú anti-kopernikánske argumenty väčšiu váhu a to na základe menšieho počtu kľúčových argumentov proti ktorým zástancovia Koperníka nemajú dobrú odpoveď. Tieto zahrnujú argumenty založené na teleskopických pozorovaniach hviezd a na zjavnej absencii, toho čo by sme dnes nazvali javom účinku “Coriolisovej sily”; oba argumenty bývajú historickým výskumom prehliadané… Za predpokladu vedeckého poznania dostupného v r. 1651, mala geo-heliocentrická hypotéza jasne reálnu presvedčivú silu, ale Riccioli ju prezentuje len ako “najmenej absurdný” dostupný model – pravdepodobne porovnateľný k Štandardnému modelu v súčasnej časticovej fyzike – a nie ako plne prijateľnú teóriu.”

Pripomeňme si, že pápež Urban VIII. mal povzbudiť Galilea aby napísal knihu, porovnávajúcu astronomické svetové systémy, zostavením zoznamu obsahujúceho pozitíva a negatíva každého z nich. To čo vypracoval bola obhajoba kopernikánskeho systému, ktorá ignorovala niektoré dôležité námietky a bola satirou ptolemajského modelu, ktorý v skutočnosti  už bol  aristotelikmi opustený. Fázy Venuše už s konečnou platnosťou vyvrátili základný ptolemajovský model, ale boli rovnako dobre vysvetliteľné Koperníkovým a Tychonovým modelom. Tychonovský model (a príbuzný Ursinovský model) boli najpopulárnejšie medzi vedcami v čase, keď Galileo napísal Dialóg, ale sa veľmi nesnažil aby sa o nich zmienil, nechal sa ich len tak popierať.  Ako však neskôr vysvitlo, bol to Keplerov model, s eliptickými obežnými dráhami, ktorý sa ukázal byť korektný. Riccioliho kniha bola pravdepodobne tou, ktorú mal pápež na mysli. Až dovtedy tu neexistoval empirický dôkaz pre voľbu jedného modelu na úkor druhého, aby sme mohli hovoriť, že to bol fakt; a takýto dôkaz sa neobjavil až do polovice 18. storočia.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s