Citát dňa – Čarodejnica v dejinách

Tu je príbeh. Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna žena, ktorá žila na okraji dediny. Žila sama, vo svojom vlastnom dome obklopená navôkol záhradou, v ktorej si sadila a nechávala rásť rôzne druhy liečivých rastlín a ďaľších liečivých plodín. Hoci tu žila sama, nikdy nebola samotná; mala svoju záhradku a svoje zvieratká, ktoré jej robili milú spoločnosť, keď sa jej zažiadalo, brala si sem aj milencov a tak bola vždy zaneprázdnená. Táto žena bola liečiteľkou a pôrodnou babou; tieto praktické znalosti ju naučila jej matka a mystické poznatky čerpala zo spätosti s prírodou alebo z polozabudnutého pohanského náboženstva. Pomáhala ženám privádzať na svet potomkov a mala zázračné ruky; používala svoje znalosti liečivých rastlín a jej vytríbený zmysel pomáhať chorým. Samozrejme, ako to tak býva, jej pokojné živobytie bolo náhle narušené. Napriek tomu, že táto žena bola neškodná, znamenala hrozbu pre veriacich fanatikov. Jej medicínska znalosť ohrozovala doktora. Jej jednoduché, duchovné hodnoty ohrozovali poverčivé a fanatické nezmysly Katolíckej Cirkvi, rovnako ako jej oddanosť zmyselnému telu. Jej nezávislosť a sloboda ohrozovala mužov. A tak sa jej zmocnila Inkvizícia a veľmi kruto ju mučila aby ju prinútila priznať sa k lžiam o diablovi. Nakoniec bola upálená zaživa mužmi, ktorí nenávideli ženy spolu s miliónmi ďalších žien, s podobným osudom ako mala ona.
Veríte, že tento hrozný príbeh bol pravdivý? Tisícky žien tomuto veria. Tento príbeh stále znovu a znovu rozprávajú, či celý alebo len časť z neho, ženy, ktoré sú univerzitne vzdelané, ale taktiež je rozširovaný básnikmi, románopiscami, populárnymi historikmi, teológmi, dramatikmi. Je príťažlivý, dokonca úžasne hrozivý. Samozrejme, vo svojej podstate nie je pravdivý, alebo je pravdivý len zčasti, ako história toho, čo sa stalo ženám, prezývaným čarodejnice v ranomodernom období.Ako čarodejnice bolo popravených tisíce žien a v niektorých častiach Európy bola na vynútenie ich priznania použitá tortúra; je isté, že v značnej miere hralo dôležitú úlohu v tom, čo sa im prihodilo, aj pohlavie; istotne boli svedkovia, žalobcovia a sudcovia, čo sa podieľali na ich usvedčení a odsúdení na smrť niekedy aj myzogýnni; istotne podľa našich štandardov boli nevinné, keďže pre našu postosvietenskú dobu ich “zločin” neexistuje. Samozrejme ženy ktoré zomreli, neboli presne také ako žena z nášho príbehu a neboli zabité na základe rovnakej príčiny. Neexistuje žiadny dôkaz  o tom, že by väčšina z tých, čo boli obvinené, boli liečiteľky a pôrodné babice; v Anglicku a taktiež v niektorých oblastiach na európskom kontinente pôrodné babice skôr pomáhali lovcom čarodejníc, než žeby stáli ako obžalované na súde. Väčšina žien používala rastlinné lieky ako súčasť svojich znalostí “ženy v domácnosti”, z ktorých niektoré boli kvázimagického rázu, bez toho, aby vzbudili nejaký rozruch. Existuje len málo dôkazov, že usvedčené čarodejnice by boli zpravidla bez manžela alebo sexuálne “voľnomyšlienkárske” alebo lesbické; mnohé (hoci nie väčšina) z obvinených boli vydaté ženy s malými deťmi. Muži neboli zodpovední za všetky obvinenia: mnoho, pravdepodobne dokonca väčšina, čarodejníc bolo obvinených ženami a väčšina prípadov závisela prinajmenšom čiastočne na dôkazoch, ktoré poskytli ženské svedkyne. Perzekúcia bola rovnako krutá v protestantských ako aj katolíckych oblastiach. Inkvizícia, s výnimkou v niekoľkých málo oblastiach, kde miestny inkvizítor bol mimoriadne fanaticky horlivý, bola v prípadoch čarodejníctva omnoho miernejšia než svetské súdy; napríklad v Španielsku, kde Inkvizícia bola veľmi silná, bol počet upálení veľmi malý. Mnoho invkizítorov a svetských tribunálov pohŕdalo traktátom Malleus Maleficarum, ktorý stále je primárnym zdrojom pre názor, že hon na čarodejnice bol honom na ženy a zasa iným pripadá smiešne paranoidný so svojim postojom k ženskej sexualite. V niektorých krajinách sa mučenie vôbec nepoužívalo a v Anglicku boli namiesto upálenia na hranice čarodejnice popravované obesením na šibenici.
Všetko toto je už nejakú dobu známe. Niektoré ženy aj pod ťarchou dôkazov ešte stále tento príbeh považujú za uveriteľný a pokračujú v jeho odovzdávaní ďalej. Iné ženy sú zasa stále fascinované týmto príbehom, že odolajú snahám o jeho vyvrátenie. Mýtus sa stal tak dôležitým nie preto, že by obsahoval historickú pravdu, ale pretože má svoj mytologický význam. Aký je tento význam? Je to príbeh s jasnými stranami. Každý môže povedať, kto je v ňom nevinný a kto je vinný, kto je dobrý a kto je zlý, kto je prenasledovateľ a kto je prenasledovaný. Ponúka jasnú predstavu, o tom, s kým sa dá spojiť útlak, s niekým, kto je zlý tyran a ktorý sa dá jasne odhaliť.Oprávňuje identifikovanie útlaku s mocnými inštitúciami a v neposlednom rade s kresťanstvom. A to je, napokon rozprávaním o Páde, o strate raja. Je to príbeh o tom ako dokonalé by mohli byť naše životy — ako dokonalými by sa ženy mohli stať, trpezlivými, láskavými, sebestačnými — ak by neexistoval patriarchát a jeho násilie. Čo často býva spojené tiež ďalším lapsariánskym mýtom, čo je vlastne mýtus o pôvodnom matriarcháte, cez témy učenia matka-dcéra až po matriarchálne náboženstvá ako zdroje čarodejníctva. Tento príbeh čarodejnice vysvetľuje počiatok a povahu dobra a zla.

 

Z knihy Diane Purkiss, The Witch in History: Early Modern and Twentieth-Century Representations, London: Routledge, 1996,  ISBN: 9780415087612; 304pp.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s